"Láskavý Otče, tvoj jednorodený Syn prišiel medzi nás ako pravý človek a bol nám navonok podobný; daj, prosíme, aby sme sa s pomocou jeho milosti vnútorne stali podobnými jemu."
Čo urobil Boží Syn? V modlitbe sú spomenuté tri veci: Prišiel medzi nás, prišiel ako pravý človek a bol nám navonok podobný.
- Prišiel medzi nás. To je inými slovami vyjadrené tajomstvo Vianoc: Boh sa stal človekom. Niekto by sa mohol spýtať, ako s tým súvisí Ježišov krst. Nuž práve krst je začiatkom jeho verejnej činnosti, dovtedy žil v Nazarete životom obyčajného tesára. A teraz začína svoje verejné pôsobenie tým, že prichádza medzi nás, to jest medzi hriešikov.
- Prišiel ako pravý človek. Prichádza ako pravý človek medzi nás, ktorí máme k pravým ľuďom pomerne ďaleko. Naša ľudskosť je asi taká pravá, ako fejkové adidasy. Navonok. Vo vnútri je mnohé inak, ako by malo byť. Nie všetko, ale mnohé. Kto sa nebojí občas do svojho vnútra nazrieť, vie o čom hovorím. Napokon to, čo nosíme vo svojom vnútri, niekedy presiakne aj na povrch. Napríklad v kritických situáciách. Ako v týchto týždňoch, keď sa ukazuje, čo sa skrýva vo vnútri druhých, keď so sdesením sledujeme reakcie druhých ľudí, inak dobrých, slušných a rozumných. A keď, s ešte väčšou hrôzou, zisťujeme, čo všetko sa skrýva v nás samých. Stačí pár týždňov obmedzení. Bojím sa, čo by sme robili, keby sme zažívali vojnu. Bojím sa, čo všetko by zo mňa presiaklo v hraničnej situácii, akou boli napríklad koncentráky. V situáciách, keď sú rozdiely medzi ľuďmi také zreteľné.
- Bol nám navonok podobný. Ježiš prichádza ako ten, čo je nám podobný navonok, oblečený v tričku tej istej falošnej značky, aby sme sa ho nebáli a porozumeli mu. Pretože je autenticky ľudský.
- Navonok sme podobní Ježišovi. Jednak preto, že on sa pripodobnil nám, a jednak preto, že sme kresťania. To znamená, že sme mu navonok podobní skrze krst, birmovanie a Eucharistiu. Vyjadrujeme to tým, že nosíme meno kresťan, odvodené od od mena Kristus. Vonkajšia podobnosť je dôležitá a významne nám pomáha. Ale sama o sebe nestačí, tým, že si oblečiem tvoje tričko, sa totiž nestanem tebou. Šaty nerobia človeka!
- Vnútorná podoba. To, o čo prosíme v tej modlitbe, je vnútorná podoba. Myslíš, že si vnútorne podobný Kristovi? No som presvedčený, že všeličo z toho, čo som za posledný týždeň povedal, urobil a neurobil, vymýšľal a namýšľal si..., by Kristus nerobil. Myslíš, že by Ježiš povedal všetko, čo hovoríš ty? Čím viac sa mu vnútorne podobáš, tým viac sa podobajú tvoje myšlienky, slová a skutky na tie jeho.
- Modlitba. To je to slovíčko prosíme. Bez Boha sa nemôžeš stať skutočným človekom, vnútorne podobným jedinému skutočnému človeku, Kristovi. Boh má kľúč.
- S pomocou jeho milosti. Kristus ti dá všetko, čo k tomu potrebuješ, dáva ti milosť.
- Aby sme sa stali. Zmiešať a upiecť to ale musíš sám. Boh nás nemôže premeniť bez nášho pričinenia. Samotná milosť nestačí, ak s ňou človek nespolupracuje.
Naše slabé miesto. Našim slabým miestom nie sú vonkajšie obmedzenia. S výnimkou zdravotníkov, ľudí v prvej línii a mám malých detí, máme oveľa viac času na modlitbu. Nechýbajú nám ani milosti, len nám ich Kristus dáva iným spôsobom. To, čo je naším slabým miestom, je práca na našej premene. Pokánie, každodenné odriekanie, podstupovanie zmysluplnej námahy, formovanie sa v čnostiach.
Čítaj. Otvor si každý deň evanjelium a čítaj o Ježišovi. Všímaj si, čo robí. Koľko námahy podstupuje, neúnavne, znova a znova. Ako sa ovláda aj v hraničných situáciách. Uč sa od neho byť človekom. Vnútorne podobný jemu.
