Vezmite na seba...

ADV-02 ST

Dnes trochu osobnejšie. Čakal som to dávno. Tak ako čakám, že aj ďalšiu Veľkú noc strávim v prázdnom kostole. V tejto situácii sa, myslím, nič iné ani očakávať nedá. A radšej čakať horšie a byť potom príjemne prekvapený, nie? Myslel som, že s Vianocami som už dopredu zmierený. A predsa mi to dnes ráno zohlo chrbát.

A potom som si prečítal evanjelium:

Ježiš povedal: "Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké."

Napadli mi pri tom tri veci. 1. Predstavil som si Ježiša s jedným rúškom na tvári a s druhým v ruke. Aj takto môže vyzerať jarmo. Nakoniec v porovnaní so skutočným jarmom je to niečo príjemné a ľahké. 2. Myslím, že svoju výzvu adresuje tak tým, opatrenia dodržujú alebo nariaďujú, ako aj tým, čo ich ignorujú a spochybňujú. Taký už Ježiš je, odmieta deliť svet na čiernobiely. Niekedy je ťažké držať sa toho jeho "učte sa odo mňa." 3. Nesľubuje, že to bude ľahké. Sľubuje, že tých, čo sa namáhajú, sú preťažení a aj tak sa zapriahnu s ním, posilní.

Publikácie a pomôcky