ADV-03 ST
Ján si zavolal dvoch zo svojich učeníkov a poslal ich k Pánovi s otázkou: "Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?" Neistota Jána Krstiteľa je namieste. Veď koľko už bolo takých, do ktorých ľudia vkladali nádeje, a nakoniec sa sklamali... Je Ježiš ten pravý, jediný, ktorý má to jediné skutočné riešenie. Alebo je len ďalším z tých, čo to síce myslia dobre, ale precenili svoje schopnosti? Alebo patrí nebodaj k tým, ktorí sledujú len vlastné záujmy?
Ján Krstiteľ to robí dobre. 1. Pýta sa. 2. Nespolieha len na svoj dojem, ale objektivizuje to tým, že posiela za Ježišom iných, svojich učeníkov. Vidno, že sa môže na nich spoľahnúť, jeho otázku položia doslovne. 3. Aj učeníkov posiela dvoch, prípadné pokušenie k jednostrannosti bude tak oveľa menšie. 4. Otázka, ktorú Ján kladie, je uzatvorená, sú len dve možnosti ako na ňu odpovedať.
Ale Ježiš na Jánovu otázku neodpovedá, nepovie ani áno, ani nie. Miesto toho pridá ďalšie dva atribúty, ktoré mu pomôžu v rozlišovaní. Hovorí: "Choďte a oznámte Jánovi, čo ste videli a počuli!" Keď Ján prijal túto Ježišovu radu, jeho rozhodnutie bolo rýchle a nepotreboval ohraničené áno alebo nie.
Vidieť a počuť je dôležité. Tiež chodiť, nechať sa očistiť, vstať, počúvať... Nie nadarmo Ježiš Jánovi odkazuje: "Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium." Vlastne nie len vidieť a počuť, ale pozerať a počúvať.
Zahľaď sa na Ježišove skutky. V Písme, i v tvojom živote. A počúvaj.
