ADV-02 PO
"Dnes sme videli obdivuhodné veci," hovoria si ľudia z dnešného evanjeliového príbehu. Premýšľam, čo tým mysleli a čo vlastne videli.
Videli nejakých mužov, ktorí sa pokúšali dostať do domu chorého človeka. Nenechali sa odradiť sebeckým davom a keď to nešlo inak, vyteperili ho na strechu, urobili dieru a spustili ho dnu, rovno pred Ježiša. Ich vytrvalosť je vskutku obdivuhodná. I nasledovania hodná.
Videli človeka, ktorý bol uzdravený. A to je naozaj vec, hodná obdivu. Škoda len, že sme si na zdravie tak zvykli, že keď sa niekto vráti z nemocnice, nezvykneme usporiadať aspoň malú slávnosť.
Videli, že ten človek "vstal, vzal si lôžko a velebiac Boha odišiel domov." Človek, ktorý velebí Boha, tak skutočne, od srdca..., to sa len tak nevidí. Aj to je obdivu a nasledovania hodné.
Ale to najlepšie je, že ten muž odišiel bez hriechov. Po tom, čo mu Ježiš povedal: "Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!"
Dnes som videl obdivuhodné veci: Ľudí, ktorí vychádzali zo spovednej miestnosti. Neniesli si nosítka. Ale hlavne neniesli tie hriechy, s ktorými prišli. Videl som obdivuhodné veci. A som vďačný, že som mohol byť pritom. Asi zájdem na spoveď.
