Chudobní a pokorní

 ADV-03 UT

"V ten deň sa už nebudeš hanbiť za svoje mnohé výčiny /.../, lebo vtedy z teba odstránim nadutých chvastúňov, a už sa nebudeš vyvyšovať /.../Ponechám v tvojom strede ľud pokorný a chudobný." V celku dobre sa to číta, keď si uvedomím, že Sofoniáš tieto slová adresuje niekomu inému, v tomto prípade odbojnému, poškvrnenému, násilníckemu mestu Jeruzalem. No zmrznem pri pomyslení, čo ak... Veď je to Božie slovo, a to je živé a účinné

Korona nás ochudobňuje. Určite aj finančne. Ale mnohým spomedzi nás už dochádza, že sme ochudobňovaní či až ožobračovaní aj v dôležitejších veciach. Stávame sa chudobnejší na kontakty, vzťahy, pozornosť, nežnosť... Možno nás takto Boh robí chudobnejším ľudom. Všimnite si jeho prísľub: "Ponechám v tvojom strede ľud pokorný a chudobný." 

Lenže tu je aj ten kameň úrazu: chudoba samotná, najmä ak sme si ju nezvolili sami, ale je vynútená, sama o sebe nebude nestačiť. Ešte je tu tá požiadavka pokory. Možno Boh práve pokoruje našu bohorovnú pýchu a nadutosť. Po tom čo sme v posledných rokoch urobili z Adventu a Vianoc nám na berie Vianoce. Teda berie nám hlavne to, čo na nich nie je dôležité. Ale zrejme nás urobí chudobnými aj v tom, čo je na Vianociach podstatné. Uvidíme, či to dokážeme prijať s pokorou. 

"Ponechám v tvojom strede ľud pokorný a chudobný," hovorí Pán.