CR-34 NE A Nedeľa Krista Kráľa
Pred pár dňami som na covidovej potulke stretol stádo oviec. No, oviec... Aby som bol presný, tak oviec, baranov, kôz a capov. A ešte tam bol pastier. A pes, v počte jeden kus. Zdá sa mi, že treba byť presný vo vyjadreniach, lebo ešte v ten istý deň na mňa z viacerých strán z internetu vyskočil slogan: "Nie sme ovce!". Ako som tak išiel po tej lúke, stádo vľavo, vpravo, vpredu aj za mnou, napadlo mi, prečo asi Pán do svojho kráľovstva vpustí ovce, ale nie capov. Nie že by tie ovce voňali nejako vábne. Ale cap?*
Ale vážne. Dnešné liturgické čítania môžeme tematicky rozdeliť na dve časti. Prvá hovorí o tom, že sme ovce, druhá o tom, že nie sme ovce. A deliaca línia prechádza evanjeliovým textom. Poďme sa na to pozrieť.
1. Sme ovce. V prvom čítaní máme krásny obraz: Boh je pastierom svojho ľudu. Svoj postoj k ľuďom vyjadruje slovesami postarať sa, vyslobodiť, pásť, hľadať, priviesť, ošetrovať, posilňovať, chrániť... A súdiť, to len aby sa nezabudlo.
V žalme zasa muž menom Dávid, pôvodne pastier a teraz kráľ Izraela, vyznáva že Pán je jeho pastier. To, čo Boh pre neho robí, vyjadruje podobne, ako to zaznelo v prvom čítaní: pasie, vodí, osviežuje... A Dávid ešte skonštatuje, že takto je mu dobre: "Prestieraš mi stôl pred očami mojich protivníkov. Leješ mi olej na hlavu a kalich mi napĺňaš až po okraj..."
Obrazom pastiera a stáda si pomôže aj Ježiš v úvode dnešného evanjelia: pastier, ktorý oddeľuje ovce od capov. Neviem prečo to robí, ale to nie je dôležité. Podstatné je to oddelenie tých, ktorí dovtedy existovali spolu, pili z toho istého potoka a pásli sa na tej istej lúke.
Som ovca. Tým chcem povedať, že chcem patriť Bohu, nechať sa ním viesť v dôvere, že on vie lepšie. Viete tie kozy možno pôsobia samostatnejšie a nezávislejšie a vedia robiť dojem tých inteligentnejších. Ale skutočný rozdiel medzi ovcou a kozou (alebo capom ak chcete) je, okrem stavby tela, v niečom úplne inom. Taká ovca poslušne a pasívne prijíma všetko dobré, čo sa jej dá. Vypasie lúku, na ktorú ju zaženieš, napije sa z vody, ktorú jej dáš. A keď nemá čo potrebuje, bude toľko bľačať, až s tým niečo neurobíš. Aspoň tie naše to tak zvykli. A rozhodne ju nedokážeš ju presvedčiť, aby zožrala niečo, čo jej nechutí alebo čo by jej škodilo.
2. Nie sme ovce. Možno naozaj nie sme ovce. Ale čo, alebo kto potom sme? Nie totiž žiadnou je výhrou, ak nie som ovca, pretože som tvrdohlavý baran, smradľavý cap, či pes, ktorý len na všetkých šteká. Alebo vlk, čo obchádza okolo a čaká na príležitosť, aby si niečo urval pre seba.
3. Nebuď ovca, buď človek. V dnešnom evanjeliu Ježiš jasne ukazuje, čo to znamená byť človekom. Skutočne ľudské je dať hladnému jesť, smädnému piť, prichýliť pocestného, zaodiať nahého, starať sa o chorého, byť na blízku dokonca aj tomu, kto je uväznený.
To ovca nerobí, tá skôr čaká, kedy niečo dostane. A keď to nemá, keď sa stratí, keď ju zatvoríš do chlieva, len bľačí. Ale nerobí to ani baran, cap, pes, alebo vlk. Skutočne ľudskí sú len ľudia. Niektorí.
4. Buď pastierom. Tým pomyselným predelom v dnešnom evanjeliu sa možno naznačuje výzva, aby sme urobili "evolučný skok" a postúpili na vyšší level: od ovce, ktorá je zameraná len na naplnenie svojich potrieb, ku skutočnému človeku, ktorý citlivo vníma a napĺňa aj potreby druhých. Znamená to prerod ovce v pastiera. Nie barana, capa, psa alebo vlka. To by nebola evolúcia, ale degenerácia.
Buď pastierom hladných a smädných. Znamením ľudskosti hodnej neba je sýtenie hladu hladných a hasenie smädu smädných. Ovca rieši len svoj hlad, pastier pracuje každý deň pre nasýtenie všetkých. A hoci žijeme v blahobyte (ale áno, aj ty, aj ja žijeme v blahobyte, aj ja sa cítim trápne, keď si to mám priznať, no ono to závisí od toho, s kým sa porovnávame), okolo nás je množstvo hladu, ktorý nie je fyzický. Hlad po nehe, po prijatí, dobrom slove, záujme, pochopení, prijatí... Vlk trhá, pes šteká, ovca bľačí, len pastier sýti.
Buď pastierom tých, čo sú na ceste. Ľudskosť, hodná neba, má vždy miesto pre druhého, aj pre toho, čo sa tu objaví len na chvíľu ako pútnik, len naberie síl a ide ďalej. Dnes nemáme pocestných, iba cestujúcich a spolucestujúcich. No o to viac je ľudí, ktorí sa na pár minút mihnú v našich životoch a zase sú preč a možno už nikdy sa naše pohľady nestretnú. Tých pár spoločných minút, to je príležitosť ukázať, či si človek, alebo ovca.
Buď pastierom, ktorý chráni dôstojnosť. Ľudskosť, ktorá je hodná neba, má cit pre dôstojnosť druhého. A je neľudské ohováraním, výsmechom, posudzovaním a neviem čím ešte stŕhať oblečenie dôstojnosti z druhého človeka. Buď človek a zaodej druhého dobrým slovom.
Buď pastierom, ktorý sa stará o zdravie. Ovci je zdravie druhých ukradnuté, človeku nie. A zďaleka nemám na mysli len zdravie tela.
Buď pastierom uväznených. Vo svete sú všelijaké väzenia. A najhoršie sú tie, ktoré si nosíme v hlave, napríklad závisť a nenávisť. Navštevuj uväznených a hľadaj spôsob, ako ich vyviesť von na slobodu.
Ak dokážeš viac, nebuď ovca. Buď pastier. Podľa vzoru pastiera, ktorý je Kráľom kráľov a Pánom pánov. Ak to nedokážeš, buď radšej ovca. Podľa vzoru pastiera, ktorý, keď sa stal kráľom, napísal 23. žalm. Pán je môj pastier.
____________________
*Nominatív plurálu slova cap je?
