CR-32 NE A
Čo je to lampa? Myslím lampa, o akej hovorí Ježiš v dnešnom evanjeliu? Lampa je nádobka s olejom, do ktorého je ponorený knôt. Plus nejaké to uško, aby sa dala dobre niesť a otvor na nalievanie oleja. A ešte ten plamienok na vrchu, ktorý dáva svetlo a bez ktorého by to bola len zbytočná haraburda.
Lampa, to je viera kresťana. Symbolicky samozrejme.
- Aj naša viera totiž pozostáva z niečoho, čo vidno navonok, z akejsi nádobky kresťanského života. To je všetko to, čo sa, ak použijem to strašné slovo, dá zhrnúť pod termín praktizovanie viery. Všetky naše modlitby, obety, pôsty, slávenie sviatostí, ale aj krížik na krku alebo hlasovanie vo voľbách. Proste to, čo z nášho kresťanstva vidno navonok. Niekedy to môže byť dokonca aj trochu prizdobené, vkusne alebo nevkusne.
- Cirkevní otcovia sa vcelku zhodujú na tom, že olejom sú naše dobré skutky. Ale tak ako nie je olej ako olej (niektorý sa hodí skôr do šalátu, iný do motora, a ďalší by som inam, než do lampy nenalieval), tak ani všetky dobré skutky nemajú rovnakú "viskozitu, ani svietivosť". Zvlášť kvalitné pre lampu viery sú tie, ktoré sú skryté a nezištné.
- Potom je tu ten knôt, ktorý je akýmsi spojivom medzi olejom v nádobke a vonkajším svetom. V našej symbolike je to Duch Svätý, ktorý dáva našim dobrým skutkom nový zmysel, pretože z nich robí svetlo. Bez knôtu to bude len olej v nádobke, ale žiaden plamienok. Pamätáte si, čo hovorí Ježiš: "Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach." Je to Duch Svätý, ktorý premieňa tvoje úsilie a dáva mu takú hodnotu, akú by samo o sebe nikdy nemalo, robí ho svedectvom pre druhých.
- A napokon ten plamienok. Zabudni na zápalky. Tu ide o plamienok, ktorý sme dostali pri krste a máme dávať pozor, aby nám nezhasol. Symbolicky je to naznačené krstnou sviecou, ktorej odovzdanie (pri krste dospelých a podobne aj pri krste detí) sprevádzajú slová: "Stali ste sa svetlom v Kristovi. Kráčajte vždy ako deti svetla a vytrvajte vo viere, aby ste mohli ísť so všetkými svätými v ústrety Pánovi, keď príde v nebeskej sláve." To je priamy odkaz na toto podobenstvo: "Ísť so všetkými svätými v ústrety Pánovi, keď príde". Občas nám to asi zhasne. Prostriedkom obnovenia plamienka viery je pokánie a zmierenie, teda obnova nášho krstu.
A teraz otázka: Čo je tajomstvom úspechu tých rozumných panien? Olej majú aj jedny aj druhé. Zdriemli si jedny a aj druhé. No tie rozumné, alebo ako hovorí český preklad rozvážne, ho majú do zásoby. Sú zvyknuté pravidelne sa o svoju lampu starať a pravidelne olej dopĺňať. Aj tie druhé, v českom preklade krásne nazvané pošetilé, občas olej dolievajú. Rozdiel je v tých slovách zvyk (sú zvyknuté) a pravidelnosť. Tomu sa hovorí čnosť, trvalý návyk konať dobro.
Naše pošetilky dopĺňajú olej vtedy, keď sa im to hodí, keď majú chuť, keď im to napadne, proste keď to tak cítia. Vidno to aj na ich reakcii. Aj teraz to chcú vyriešiť spontánnou improvizáciou a tak sa obrátia na kolegyne s požiadavkou "Dajte nám oleja, lebo naše lampy hasnú." Ono zvyčajne im to takto stačilo. Možno už boli na XY svadbách a ženích nikdy nemeškal, prišiel včas a lampy boli tým pádom len symbolickou ozdobou, za bieleho dňa by bolo jedno, či svietia alebo nie. Jasné, že s takýmto prístupom in to zhaslo relatívne často, ale nikdy to nemalo žiadne tragické následky. Až na jeden, ktorému sa hovorí, neresť, zlozvyk, teda v ich prípade návyk správať sa v drobných veciach nezodpovedne.
A potom prišla noc. Veci zrazu nie sú tak, ako bývali, riešenie stále neprichádza a spontánna improvizácia, založená len na pocitoch, už nestačí. Korona je tu už 8-9 mesiacov a niektoré lampy hasnú. Naše spontánne dobré skutky nestačia, pretože noc trvá príliš dlho a spotreba oleja je neporovnateľne väčšia.
Chýbajú nám trvalé návyky konať dobro aj vtedy, keď je to ťažké, keď nám to nechutí, keď nás to nudí, bolí... Proste trvalé a návyky, čnosti.
Naše ťažkosti vo vzťahoch sa zrazu nedajú odbiť len tak spontánnym zmierením. A naše vzťahy zhasnú, ak si nevytvoríme návyky pravidelne a systematicky ich posilňovať, pravidelne dopĺňať olej. Pouvažuj, čo je olejom tvojich vzťahov a pravidelne to dopĺňaj. Tvoje manželstvo posilňuje spoločný čas? Tak dopĺňaj olej spoločného času. Trpezlivosť? Tak pravidelne dolievaj olej trpezlivosti. Že nemáš? Tak šup na nákupy, kým nie je neskoro.
To sa týka aj vzťahu s Bohom. To, že nemôžeš prijímať sviatosti tak, ako by si chcel, je proste fakt. Áno, Eucharistia je olej, ten najvzácnejší, aký máme. Ale nie jediný. Dopĺňaj olej. Každý deň.
A to je ďalšia vec. Nečakaj, kým ti tvoju lampu doplnia iní. Tie druhé panny z podobenstva sú prezieravejšie. Tu nejde o to, že by nechceli pomôcť. Ony si však uvedomujú, aký je v tomto momente olej dôležitý. "Aby azda nebolo ani nám ani vám málo, choďte radšej k predavačom a kúpte si!" hovoria. Nabádajú ich, aby to urobili poriadne. No kým sa tie pošetilky konečne vybrali, bolo neskoro.
Olej si musíš kúpiť. To znamená, že je to niečo, čo nemôžeš mať zadarmo, bez námahy, obety, času, prostriedkov... Zadarmo a bez námahy máš knôt a plameň.
Čo nalievaš do svojej lampy? Napokon je tu otázka, čo vlastne do svojej lampy nalievaš, kde a čo nakupuješ.
Pred pár dňami som našiel v schránke zopár pokrkvaných a znovu vystretých A štvoriek s nahusto natlačeným textom. Na zadnej strane jedného listu bolo rukou pripísané:
"Dobrý deň pán farár.
Toto k nám doniesli ľudia z inej obce, najskôr som to hodia do koša, ale potom som to vybrala a rozhodla som sa vám to doniesť, aby ste videli, čo sa tu môže šíriť bez toho, aby ste o tom vedeli. A aby ste mohli zareagovať." Potom nasledoval pozdrav, podpis a poznámka, ktorá ma fakt dostala: "PS: Fakt som to vybrala z koša, vydezinfikujte si to :-)."
Na jednom z nich bola kázeň, taká echt, ku ktorej sa hodí búchanie do stola, na tému Gal 6,7: "Nemýľte sa, Boh sa vysmievať nedá! Čo človek zaseje, to bude aj žať." Autor veľmi trefne pomenoval niektoré zo zlyhaní nás kresťanov, varoval, že sú výsmechom Boha a že Boh sa vysmievať nedá. Osobne neobľubujem štýl trieskania do ambony pri kázaní, ale inak áno, problém autor toho textu pomenoval vcelku trefne. To, čo z toho robí zdrap papiera, ktorý patrí do koša, sú riešenia, ktoré ponúka. Nie, nie je to pokánie, nie je to odvrátenie od zlých skutkov. Je to zhliadanie k nejakej skupine ľudí, ktorá akoby mala patent na zachránenie sveta. Veľmi zjednodušenene povedané: zvoľte tých a tých a oni to všetko vyriešia. Nie, nevyriešia. My sme zhrešili. A my musíme zmeniť svoje životy k lepšiemu. Žiadne skratky a ľahšie cesty neexistujú.
Druhý text je svojskou interpretáciou Knihy zjavenia svätého apoštola Jána. Nechýba celosvetové sprisahanie a vrcholom zla je samozrejme Katolícka cirkev na čele s falošným prorokom, ktorého autor textu objavil v pápežovi Františkovi. Našiel som na internete zdroj, je to zverejnené na jednom prapodivnom, rádoby kresťanskom portáli, a pod článkom si v diskusii človek môže prečítať aj ďalšie komentáre autora, ktoré tiež čo to osvetlia.
Ako to povedať tak, aby som nikoho neurazil. Aj som pôvodne myslel, že napíšem k tomu nejakú podrobnú reakciu. Ale to asi nemá zmysel. No proste tá pani, čo to hodila do koša, dobre urobila. Len dúfam, že separuje odpad.
To je presne to o oleji. Dávaj pozor na to, čo nakupuješ. Nie všetko, čo je v akcii a zdanlivo za super cenu, je hodné takej vznešenej lampy, akou je tvoja viera.
