Čo by som chcel vidieť a počuť...

CR-34 ST

Veľmi sa mi páči, čo videl a počul (dnešné prvé čítanie) Ján. Hovorí: "Ja, Ján, som videl: Hľa, otvorené dvere na nebi a ten prvý hlas, ktorý som už počul ako zvuk poľnice, keď so mnou hovoril, povedal: Vystúp sem a ukážem ti, čo sa má stať potom!"

To by som chcel. Nie len mať videnie, ako to, čo zažil evanjelista na ostrove Patmos a o ktorom píše v Knihe zjavenia. Aby sa mi to skutočne stalo. Keď odídem z tohto sveta, chcel by som nájsť otvorené dvere na nebi a počuť hlas, ktorý ma pozve, aby som vošiel. 

Teda dvere budú otvorené určite, o to sa, verím, postaral Kristus. A to pozvanie vojsť  Boh každému z nás dookola opakuje už od stvorenia. A predsa Písmo hovorí že sú aj takí, ktorí neuvidia otvorené dvere a nebudú počuť Božie pozvanie. Predstavujem si to ako zatvorené oči a zapchávané uši.

Musím si zvykať, musím chodiť po svete s otvorenými očami a ušami. Aj keď to je tiež niekedy nepríjemné, človek totiž vidí a počuje aj veci, ktoré by najradšej nevidel a nepočul. Ako včera. Ale aj na to je liek, treba sa mi viac zamerať na Boží hlas a Božie dvere, než tie ostatné hlasy.