CR-29 PO
"Ešte tejto noci požiadajú od teba tvoj život a čo si si nahonobil, čie bude?" Ježiš reaguje na požiadavku nejakého človeka, aby prehovoril do duše jeho bratovi, že by sa podelil s ním o majetok. O spore tých bratov nevieme nič, nevieme, kto bol v práve a kto nie, o aký majetok išlo, ani akí bolí tí bratia ľudia. Ale vieme, že dotyčný u Ježiša neuspel. A keď odišiel, Ježiš vyrozprával ostatným podobenstvo o boháčovi, ktorému sa tak pošťastilo, že nemá už ani kam ukladať svoje poklady. Rozhodne sa preto pre veľké investície, má v pláne zbúrať všetky sklady a postaviť väčšie. A čo na to Boh? Položí jedinú otázku: "A čo si si nahonobil, čie bude?"
1. Môžeme to pochopiť ako škodoradostnú poznámku k človeku, ktorý ešte dnes rieši, kam všade uloží majetok, a zajtra bude mŕtvy. Nebude mať z toho požehnania nič, len to trápenie s uskladnením. Smrť je realita, s ktorou musíme počítať. Svet okolo nás túto dilemu rieši tým, že nás presviedča, aby sme si nič neodkladali a všetko minuli hneď. Ako to posmešne vyjadril kedysi apoštol Pavol: "Jedzme a pime, lebo zajtra umrieme." No pochybujem, že by bol Boh škodoradostný.
2. Nemyslím však ani že by Ježiš od nás chcel, aby sme sa na všetko vykašľali a žili len z ruky do úst, bez plánovania, zveľaďovania, či nejakých zásob do budúcnosti. To mi nejako nesedí Božím príkazom o podmanení si a naplnení zeme.
3. Možno treba dať dôraz na to slovíčko "čie" v otázke. Teda pre koho to vlastne všetko robíš? Pre koho sa tak namáhaš? Pre seba predsa nepotrebuješ veľa. Každý z nás dokáže vyprodukovať oveľa viac, než je jeho osobná spotreba. Pre koho to všetko robíš? Čie to bude? Nie raz, keď zomrieš, ako dedičstvo. Dnes, zajtra, pozajtra. Ak nemáme okolo seba ľudí, ktorí sú pre nás tak dôležití, že budeme pre nich zarábať, znášať nepohodu, ak treba aj trpieť..., nemáme okrem vlastného egoizmu žiadnu inú motiváciu.
Potrebujeme vedieť, že sú tu druhí, pre ktorých to všetko robíme. Milovaní druhí. Manželka alebo manžel, deti, širšia rodina. Aj človek, čo nemá manželku, manžela, deti..., potrebuje vedieť, pre koho sa premáha a obetuje. Pokojne to môžu byť blízky priatelia alebo trebárs vzdialení chudobnejší kresťania na misijných územiach. Potrebujeme mať niekoho ako dôvod a objekt našej starostlivosti. Inak z nás budú buď egoisti. Alebo alternatívci s podivným vzťahom k životu, práci a majetku.
4. Otázka o tom, čie to všetko bude, poukazuje aj na zodpovednosť za toho, koho to nakoniec bude. Nestačí len nahromadiť veľké dedičstvo pre svoje deti. Ak rodičia deti nepripravia na život s takým nezaslúženým darom, akým je dedičstvo, iba im aj spoločnosti strašne uškodia.
Napokon celé sa to vôbec nemusí týkať len majetku. Napríklad taký čas, ktorý si dnes ušetril, čí bude? Alebo presnejšie, komu si ho dal?
Obrázok od Gerd Altmann z Pixabay
