O veslovaní

CR-29 PI

Jedno telo, jeden Pán, jedna viera, jeden krst, hovorí Pavol v dnešnom prvom čítaní. Pod telom, ako to vyplýva z kontextu, myslí spoločenstvo, Cirkev. A ja rozmýšľam, ako žiť toto jedno telo počas zákazu vychádzania, keď už pri obmedzeniach zhromažďovania to je náročné.
Znova som sa vrátil ku homílii pápeža Františka zo začiatku pandémie, z mimoriadneho Urbi et orbi, pamätáte si: prázdne námestie, dážď, evanjelium o loďke s učeníkmi, ktorá je vydaná na milosť, nemilosť búrke a víchrici, kým Ježiš si pokojne spí v zadnej časti paluby. Myslím, že je to programový text na tieto mesiace.


Čítal som ten text viackrát, ale nikdy mi to neudrelo do očí tak, ako teraz. Všetci sme dôležití a nevyhnutní; všetci povolaní veslovať spoločne, všetci odkázaní navzájom sa posilňovať. Na jednej strane je tu zákaz vychádzania, ktorý by nás mohol naučiť ešte väčšiemu individualizmu, odvyknúť si od druhých, vystačiť si sám... A na druhej strane tá do očí bijúca pravda, že toto je nad naše sily, toto nikto z nás nedá sám.
Musíme veslovať spolu. Je to pekný obraz. Totiž každý má svoje veslo, každý svoje miesto, istým spôsobom oddelené od ostatných. A zároveň musí každý dýchať a veslovať v rytme s ostatnými. To je prvá vec k záchrane. To je jedno, že budeme každý zatvorený doma. Vesluj zo svojho miesta v rytme s ostatnými. Spomeň si na Pavla. Veslujte "so všetkou pokorou, miernosťou a zhovievavosťou. Znášajte sa navzájom v láske a usilujte sa zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja."

Druhá vec je, že veslovanie samotné nás nezachráni. "Jeden je Pán, jedna viera, jeden krst. Jeden je Boh a Otec všetkých, ktorý je nad všetkými, preniká všetkých a je vo všetkých." Choď a prebuď ho. Alebo skôr seba. Apoštoli mu povedali: "Pane, nedbáš, že hynieme?" Ale správne by to malo byť (v našom prípade): "Pane poď, lebo sme nedbali, že hynieme. Ale už nám to došlo."

Teraz je čas využiť všetky tie takmer nekonečné paušály, za ktoré už roky platíme mobilným operátorom. Telefonuj. Zvlášť tým, o ktorých vieš, že sú sami. A osamelo sa človek môže cítiť aj v plnom dome! Teraz je čas zmysluplne využívať všetky tie facebooky, skypy,* googly a neviem čo všetko. Radšej nie na zdieľanie somarín. Na podporu ostatných. Na videohovory, na povzbudenia... Teraz je čas zavolať a spýtať sa, či nemáš tomu druhému nechať pred dverami nákup, lebo ty teraz do toho obchodu môžeš, ale tvoja suseda nie. 
Teraz nie je čas na hádky, hnev, trpkosť, rozbroje a a nepriateľstvá. Kto to potrebuje, nech si to nechá na lepšie časy.
Teraz je čas oprieť sa do vesiel, "So všetkou pokorou, miernosťou a zhovievavosťou". My ostatní ťa potrebujeme. Bez teba sa budeme točiť v kruhu. Potrebujeme teba a Krista. 


___________________
* Tá kengura sa volala Skippy :-) To len pre istotu.

Publikácie a pomôcky