List z karantény

CR-30 PI


Bol som na covidovej potulke. V extraviláne a sám, samozrejme. Teperil som sa rozbahneným chodníkom farským lesom. Okolo len husté smrekové tiene, a slnko nikde. Proste počasie na depku. No v jednom momente sa olovený mrak milostivo odplazil kúsok vedľa a zabudnutý listnáč v tom ihličnatom mori zahorel jasným, červeno oranžovým plameňom. Len na chvíľku. No na dosť dlho na to, aby mi to došlo: "Nádherné a vznešené sú tvoje diela, Pane."
Ono dopracovať sa k myšlienke že "veľké sú diela Pánove..., nádherné a vznešené sú jeho diela" a vyznať so žalmistom "Nádherné a vznešené sú tvoje diela, Pane", na to netreba veľa. Stačí hodinka a možnosť vyjsť si niekam do lesa. Škoda že mnoho ľudí si nemôže dopriať ani taký luxus. Zvlášť teraz nie.

Žasnúť nad Božou veľkosťou pri pohľade na konkrétnych ľudí, to je rozhodne ťažšie, než rozplývať sa nad jeho vznešenosťou pri pohľade na hrebeň Malej Fatry. Ale aj o to hlbšie.

Zvlášť ma povzbudilo keď som si uvedomil, že Pavol píše ten list z izolácie ;-), teda presnejšie z väzenia, asi v Efeze, niekedy v rokoch 56-57. To by mohol byť dobrý tip na čas zákazu vychádzania alebo karantény. Napíš list niekomu, kto je pre teba vznešeným Božím dielom. A ako inšpiráciu si predtým prečítaj List Filipanom.