CR-30 UT
Nebeské kráľovstvo, hovorí Ježiš v dnešnom evanjeliu, sa podobá kvásku, ktorého je málo, ale ktorý dá budúcemu chlebu to, bez čoho by ani chlebom nebol. A podobá sa aj horčičnému zrnku, možno bezvýznamne malému, z ktorého, až obetuje svoj život, vyrastie niečo naozaj úctyhodné. Kvások a semienko.
Apoštol Pavol dôverne pozná komunitu veriacich v Efeze (prvé čítanie). Je si vedomý ich silných stránok, aj príležitostí na ďalší rast. To, k čomu ich povzbudzuje, mi pripomína práve ten kvások a horčičné zrnko.
Pavol povzbudzuje kresťanské ženy v Efeze, aby sa stali kváskom, aby úctivosťou voči svojim manželom premieňali vzťahy a budovali ostrovčeky Božieho kráľovstva. Tak sa ich manželstvá budú stávať chlebom. Nepripomína im, aby svojich manželov milovali. Vie, že v tom sú úžasné a neprekonateľné, milujú a obetujú sa. Ešte kvások úcty alebo úctivej podriadenosti a ich manželstvá budú chlebom každodenným s vôňou Božieho kráľovstva.
Efezanom nepripomína, aby mali svoje manželky v úcte. Asi to netreba, zrejme je to pre nich samozrejmosť. Efezskí chlapi majú skôr ťažkosť s obetavou láskou, s takou, akou ich milujú ich skvelé manželky. Preto ich vyzýva k postoju zrnka, ktoré obetuje svoj život. Alebo Krista, ktorý "miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu."
Ktovie, čo by Pavol napísal dnes. Možno by poradil chlapom kváskovať a ženám siať. A možno by zostal pri tom, čo sa mu osvedčilo v Efeze.
