Katechéza v rodine: 28. cezročná nedeľa


Katechéza v rodine: 30. cezročná nedeľa, rok A

Charakteristika: Domáca bohoslužba pre rodiny s katechézou pre mladšie deti.
Téma: Podobenstvo O svadobnej hostine kráľovského syna (Mt 22, 1-14).
Priebeh: Po evanjeliu nasleduje krátka katechéza, po nej poďakovanie a modlitba Pána.
Pomôcky a príprava: Pripravte stôl, prestrite sviatočný obrus, pamätajte na kríž, sviecu zvláštne miesto pre Sväté písmo. V Písme si vyhľadajte stať Mt 22, 1-14, alebo pohľadajte pasáž v „detskej“ biblii.

Ku katechéze budete potrebovať pozvánku na hostinu. Vytlačte si rámik (napríklad ten z prílohy) a vpíšte doň text pozvania: „Boh, milujúci Otec všetkých, Mária, matka putujúcich, Adam a Eva, dovoľujú si vás pozvať na svadobnú hostinu svojho syna a jeho milovanej nevesty.“ Dopíšte ešte meno ženícha Ježiš a nevesty Cirkev. Ku cirkvi pripíšte mená členov vašej rodiny a ďalších kresťanov. 

Úvod

  • Ten, kto vedie domácu liturgiu (v texte označený písmenom P) sa prežehná a prednesie modlitbu.
P: V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. O: Amen.
P: Svätý Otče, ty nás, oblečených do svadobného rúcha, pozývaš na hostinu milosti, aby si nám ukázal svoju lásku, na príhovor Panny Márie zaodej nás do jej činorodej lásky a do jej láskyplnej služby tebe i blížnym. Skrze Krista, nášho Pána. O: Amen.

Čítanie z Božieho slova

  • On sám, alebo iný dospelý lektor (L) prečíta text nedeľného evanjelia. Pri čítaní všetci stoja.

L: Ježiš znova hovoril veľkňazom a starším ľudu v podobenstvách: „Nebeské kráľovstvo sa podobá kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi. Poslal svojich sluhov, aby zavolali pozvaných na svadbu. Ale oni nechceli ísť.

Znova poslal iných sluhov s odkazom: ‚Povedzte pozvaným: Hostinu som už prichystal, voly a kŕmny dobytok sú pozabíjané a všetko je pripravené; poďte na svadbu!‘ Ale oni na to nedbali a odišli: jeden na svoje pole, iný za svojím obchodom. Ostatní jeho sluhov pochytali, potupili a zabili.
Kráľ sa rozhneval, poslal svoje vojská, vrahov zahubil a ich mesto podpálil.
Potom povedal svojim sluhom: ‚Svadba je pripravená, ale pozvaní jej neboli hodni. Choďte preto na rázcestia a všetkých, čo nájdete, zavolajte na svadbu.‘ Sluhovia vyšli na cesty a zhromaždili všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých; a svadobná sieň sa naplnila hosťami.
Keď kráľ vošiel pozrieť si hostí, zbadal tam človeka, ktorý nebol oblečený do svadobného odevu. Povedal mu: ‚Priateľu, ako si sem mohol vojsť bez svadobného odevu?‘ On onemel.
Tu kráľ povedal sluhom: ‚Zviažte mu nohy i ruky a vyhoďte ho von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.‘
Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených.“

Katechéza

  • Katechéza má tri časti, v každej sa rozvíja iná myšlienka. V prvej sa deti štylizujú do pozície tých, ktorí sú pozvaní, v druhej prijímajú poslanie poslov a napokon v tretej zistia, že je to pozvanie na ich vlastnú svadobnú hostinu.

Pozvaní

P: Kráľ chystá svadbu pre svojho syna. A posiela svojich najlepších služobníkov, oblečených v tých najlepších šatách, so vzácnym posolstvom, s pozvaním na svadbu. Čo myslíte, koho by tak kráľ pozval na svadbu svojho syna?
  • Skúste s deťmi pouvažovať nad tým, koho by asi taký kráľ chcel mať na svadbe. Prípadne im môžete pomôcť tipmi: Pozval by prezidentku, premiéra, nejakých bohatých ľudí, riaditeľov, vedcov, úspešných podnikateľov, celebrity? Alebo by pozval úplne obyčajných ľudí, vrátnika, upratovačku, šoféra autobusu, tetu predavačku…?
P: Tento kráľ pozval aj takých, aj takých. Teda presnejšie, najskôr pozval tých bohatších, slávnejších, úspešnejších… Ale to sa trochu nepodarilo, takže poslal sluhov s novými pozvánkami, za novými ľuďmi.
  • Túto časť môžete s deťmi zahrať: Napríklad jeden z rodičov môže hrať kráľa, ktorý odovzdáva listinu s pozvaním svojmu najvernejšiemu služobníkovi (druhý z dvojice, služobník je vyznačený šerpou, alebo odznakom). Ten príde pred deti, ukloní sa a v mene kráľa odovzdá posolstvo cteným pozvaným. Pozvánka je jedna spoločná pre všetkých. Najprv deti zahrajú, ako sa zachovali ku posolstvu tí prví (stačí naznačiť, že ho odmietli, bolo im ľahostajné) a potom ako ho prijali tí druhí. V prvom prípade posol oslovuje pozvaných vymyslenými titulmi, napríklad pán prezident, pani ministerka a podobne. V druhom vlastnými menami detí, aby tak vyniklo, že oni sú tí pozvaní. Deti posolstvo prijmú, môžu sľúbiť poslovi, že sa zúčastnia a poďakujú za tú česť. Listinu však neotvárajú!

Poslovia

P: Tým kráľom z príbehu je Boh, ktorý nás ľúbi a chce byť s nami, pozýva nás do Božieho kráľovstva. No nie sme len pozvaní, my kresťania sme aj jeho poslovia a on nás posiela, aby sme aj ďalších pozývali na stretnutie s ním. Tak si to teraz vyskúšame.
  • Tentoraz sa prezlečú za poslov deti a dospelí sú pozývaní. Deti prídu k nim a odovzdajú posolstvo v zmysle: „Mám pre teba dobrú správu, Boh ťa ľúbi, chce, aby si bol navždy s ním, teraz a aj v nebi. Príjmeš jeho pozvanie?“ Dospelí poďakujú za pozvanie :-)

Nevesta

P: Jaj, ale my sme pritom všetkom zabudli na niečo dôležité. Neotvorili sme pozvánku.
  • Deti otvoria pozvánku a prečítajú ju. Dozvedia sa, že sú pozvaní na svadobnú hostinu ženícha Ježia a jeho nevesty Cirkvi.

Poďakovanie

  • Napokon všetci poďakujú Pánovi za veľkú česť, ktorej sa im dostalo.
P: Poďakujme teraz Nebeskému Otcovi, že nás ľúbi a pozýva na večnú hostinu.
O: Nebeský Otče, ďakujeme.

L: Za každé pozvanie na svätú omšu, na ktorej nás hostíš chlebom života.
O: Nebeský Otče, ďakujeme.

L: Za Sväté písmo, cez ktoré k nám hovoríš.
O: Nebeský Otče, ďakujeme.

L: Za tvojich poslov, ktorých k nám posielaš, aby nás pozývali k tebe.
O: Nebeský Otče, ďakujeme.

L: Za to, že si aj nás vybral za svojich svedkov a poslov tvojho kráľovstva.
O: Nebeský Otče, ďakujeme.

O: Otče náš…
  • Zakončite žehnaním:
P: Nech nás žehná Pán, nech nás chráni od zlého a nech nás privedie do večného života. O: Amen.