CR-26 SO
Páči sa mi Jób v tej etape jeho života, o ktorej hovorí dnešné prvé čítanie. Jób totiž dozrel. Predtým bol dobrý, spravodlivý a zbožný. No teraz zrelo dobrý, spravodlivý a zbožný.
Jób hovorí Bohu: "Hovoril som o tom, čomu nerozumiem, o divoch, ktoré presahujú moju chápavosť." To sa len tak nevidí, aby niekto z nás priznal, že hovoril o tom, čomu nerozumie, čo presahuje jeho možnosti, poznanie, vzdelanie, skúsenosť... Vidím to nie len na sebe: niekedy ma zaráža istota, s akou viem, že ten je hlupák a tamten neschopný, hoci som ani jedného, ani druhého nikdy nestretol a posudzujem ich len podľa rozhodnutí o veciach, ktorým nemôžem celkom rozumieť. Ale priznať si, že som hovoril "o tom, čomu nerozumiem, o divoch, ktoré presahujú moju chápavosť...", to mi veľmi nejde. Alebo nám?
Jób dozrel na smetisku, v biede, nepochopený, zasiahnutý (nákazlivou?) chorobou. A tak rozmýšľam, či nás Pán len jednoducho neučí zrelosti. Lebo keď sme neboli ochotní učiť sa tým ľahším spôsobom, nezostalo nič iné, než spôsob ťažší. Jób sa poučil tým ťažším spôsobom. A my?
