Čo ak?

CR-27 NE A

Z biblických textov ako sú tie dnešné mávam niekedy zmiešané pocity. Iste, cítiť z nich nežnú lásku Boha, ktorý s láskou pestuje svoj ľud, vinicu. Ale ten istý Boh hovorí: "Teraz vám ukážem, čo urobím svojej vinici: Pováľam jej plot a bude napospas, zrúcam jej ohradu a budú po nej šliapať. Obrátim ju na púšť. Nebudú ju rezať ani okopávať, vyrastie na nej tŕnie a bodliaky. A oblakom prikážem, aby ju nekropili dažďom." Načo vinica, ktorá neprináša úrodu?! A podobne tvrdo sa vyjadrí aj Ježiš: "Vám sa Božie kráľovstvo vezme a dá sa národu, ktorý bude prinášať úrodu." 

"Vám sa Božie kráľovstvo vezme a dá sa národu, ktorý bude prinášať úrodu." Znova a znova si čítam tú vetu. A v jednej chvíli mi tam, určite pod vplyvom udalostí posledných dní, vkĺzne: Vám sa Eucharistia vezme a dá sa národu, ktorý bude prinášať úrodu. Vám sa omša vezme a dá sa národu, ktorý bude načas prinášať úrodu. 
Zvykli sme si na svätú omšu kedykoľvek, na spoveď sa sväté prijímanie vždy, keď potrebujeme. Zvykli sme si prijímať s otvoreným srdcom. Zvykli sme si na dobré. A to je dobrý zvyk.
Ale to, že sú kresťania, ktorí kvôli svätej omši musia cestovať 800 kilometrov, že sú krajiny, kde sa do farnosti kňaz dostane maximálne raz do roka, to sa nás myslím nikdy nijako zvlášť nedotýkalo. My máme svoj štandard. A oni sú tak vzdialení...
Alebo to, že aj medzi nami sú katolíci, pre ktorých je sväté prijímanie prakticky nedosiahnuteľné. Rozvedení a znovuzosobášení. Niektorí z nich tým veľmi trpia. Ale nás sa to zväčša nijako nedotýka. Veď si za to môžu sami, nie?

Bojím sa, že sme si pri tom všetko neuvedomili dôležitú vec: Eucharistiu nedostávame (len) pre seba. Dostávame ju, aby sme išli a prinášali veľa ovocia a aby naše ovocie zostalo. Dostávame sväté prijímanie, aby sa z neho rodilo v našom živote ovocie, ktoré bude na posilu tým, pre ktorých je svätá omša z rôznych dôvodov nedostupná. Bojím sa, že sme sa stali nájomníkmi, ktorí si všetko nechávajú pre seba.

Choď na svätú omšu, ak môžeš. Ak to nejde, zjednoť sa s ostatnými aspoň cez priamy prenos. Prijímaj duchovne ak nemôžeš aj fyzicky. Zvolaj svoju rodinu na spoločnú modlitbu alebo domácu liturgiu slova. Čítaj Sväté písmo, ktoré je skutočným Božím slovom, živým a účinným. No pamätaj, žiaden z týchto darov nedostávaš len pre seba. Z toho čo prijmeš sa má v tvojom živote narodiť a dozrieť ovocie, na nasýtenie duchovne hladných.
Sústreď sa na ovocie. Ovocie je dôležité.


PS: Samozrejme že Diablovi záleží na tom, aby sme prišli o Eucharistiu. Jasné že sú ľudia, ktorím ležia kresťania v žalúdku. Ale čo ak? Eucharistia za to ovocie stojí.