Dva princípy

CR-23 ŠT

"Nikoho som nezabil, nič som neukradol, a viac nemám." Keď túto vetu citovali starší kňazi ako niečo, čo zaznieva pri spovedi, myslel som, že je to len taká průpovídka. Čuduj sa svete, nie je. Naopak, je dosť ľudí, ktorí si neuvedomujú, že v skutočnosti je toho podstatne viac, čo sa dá zabiť alebo zraniť. Skrz naskrz sú to dôležité veci, na ktoré treba pamätať.
Zraniť alebo zabiť sa dá v druhom človeku dôvera, nádej, šťastie, láska, odhodlanie, viera, večný život, túžba niečo dokázať, túžba poznať, vedieť, byť... To sú boľavé rany, veľké jazvy, strašné vraždy.

Pavol v dnešnom prvom čítaní varuje pred jednou z nich, pred pohoršením, teda správaním, ktoré zlým príkladom zraní alebo zabije nejaké dobro v inom človeku. O čo išlo? Súčasťou starovekých kultov bolo obetovanie božstvám. V praxi to znamenalo, že človek obetoval napríklad jahňa, časť obetovaného spálili na oltári, časť použili na obetnú hostinu, z ktorej jedol obetujúci, aj jeho blízki. A časť išla pre potreby chrámu. Ale čo by si v chráme s toľkým mäsom počali, že? Tak ho predali na trhu. 
Kresťania v Korinte mali dva problémy:
1. Keď môj príbuzný alebo blízky, ktorý je pohan, obetuje v chráme jahňa a pozve ma potom na rituálnu hostinu, môžem jesť z toho obetovaného zvieraťa?
2. Môžem si kúpiť na trhu lacnejšie mäso, ktoré je z obiet v pohanskom chráme, alebo musím kupovať drahšie neobetované?
Pavol hovorí dve veci:
1. Je jediný Boh, tie ostatné božstvá sú len ľudské výmysly, v skutočnosti neexistujú. Takže v prvom aj druhom prípade môžeš jesť, čo chceš.
2. Ale nezabudni, že sú medzi vami takí, ktorí ťa nepochopia, ktorí si budú myslieť, že tým uctievať tie modly. A potom nepriamo vlastne ten pohanský kult podporuješ. Preto hoci môžeš, nerob to.

Hoci môžeš, nerob to. Hoci nemusíš, urob to. Dva princípy, ktoré je dobré vo svojom živote aplikovať.