CR-26 PO
Satan povedal Bohu: "Vari sa Jób bez príčiny bojí Boha? Neohradil si zo všetkých strán jeho i jeho dom i všetko, čo má? Požehnávaš prácu jeho rúk a jeho majetok vzrastá v krajine. Len vystri ruku a dotkni sa trochu všetkého, čo má, a uvidíš, či ti bude aj potom dobrorečiť!" A potom to začalo, diabol napol svaly a katastrofy prichádzali jedna za druhou. Až Jób prišiel úplne o všetko a skončil na smetisku, plný vredov a ohrdnutý ešte aj svojou manželkou, ktorá to všetko neuniesla. A Jób? "Pri tomto všetkom Jób nezhrešil svojimi ústami a nevyriekol nič hlúpe proti Bohu."
Z Jóbovho príbehu sme si veľa zobrali. Bežne hovoríme o Jóbových zvestiach a myslíme tým zlé správy, prichádzajú jedna za druhou a výrazne ovplyvnia život človeka. Alebo o Jóbových ranách, pod ktorými rozumieme strašné utrpenie. Lenže to sú len mená, ktorými sme pomenovali nejaké životné situácie. Čo tak osvojiť si Jóbov postoj k životu? V dnešnom prvom čítaní je vyjadrený v dvoch myšlienkach, tým čo urobil a tým, čo neurobil.
- Čo urobil: "Jób vstal, roztrhol si rúcho, oholil si hlavu, padol na zem, klaňal sa a riekol: Nahý som vyšiel z lona svojej matky a nahý sa ta vrátim. Pán dal, Pán vzal; stalo sa, ako sa Pánovi páčilo. Nech je zvelebené meno Pánovo." Jób robí pokánie. Hoci si takmer do konca príbehu nie je vedomý nejakého svojho zlyhania, vie, že prišiel pre neho čas pokánia.
- Čo neurobil: "Pri tomto všetkom Jób nezhrešil svojimi ústami a nevyriekol nič hlúpe proti Bohu." Páči sa mi to zdôraznenie, že Jób sa nespráva ani nehovorí hlúpo, nenechá svoje emócie, aby s ním zametali.
Fajn, a čo my?
Ak správy o pandémii covid-19 pomenujeme Jóbovými zvesťami a všetky opatrenia a ich dôsledky Jóbovými ranami, bude to síce výstižné, ale v celku zbytočné. No mohli by sme si osvojiť Jóbov prístup. To znamená konečne niečo urobiť a niečo rozhodne nerobiť.
- Čo robiť? Pokánie. Nemusíš si roztrhať oblečenie, ani vysedávať v popole. Vonkajším znakom nášho pokánia môže byť, že budeme nosiť rúško, aj keď sa nám ťažšie dýcha a dodržiavať ostatné opatrenie, napríklad aj napriek posmeškom či znechuteniu iných. Tak, ako si na popolcovú stredu necháš zamazať čelo popolom a ako sa každý piatok zriekaš mäsa, rob aj toto ako pokánie. Alebo si spravodlivejší než Jób, o ktorom Boh hovorí, že "niet mu podobného na zemi, je to človek jednoduchý a priamy, bojí sa Boha a chráni sa zlého"?
- Čo nerobiť? Hlúposti. Nenechaj sa ovládať hnevom, sebectvom, trpkosťou, pocitom straty, nadutosťou... To všetko sú veci, ktoré z nás v kritickej situácii vyliezajú von, ani nevieme ako. Stačí trocha nepohodlia a zopár ťažkostí. Zober si príklad z Jóba: "Pri tomto všetkom Jób nezhrešil svojimi ústami a nevyriekol nič hlúpe."
