Cesty nad cestami

CR-25 NE A

"Moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú mojimi cestami, hovorí Pán" v dnešnom prvom čítaní. A má pravdu. Tak veľa je vecí, v ktorých myslím inak ako on. Mám dojem, že by som to vedel zariadiť lepšie, férovejšie, ľahšie, bezbolestnejšie. No, presnejšie, lepšie, férovejšie, ľahšie alebo bezbolestnejšie pre mňa. S dôrazom na to, čo sa práve viac hodí, či to lepšie, alebo férovejšie, či ľahšie, alebo bezbolestnejšie.

Je to presne ten rozdiel, aký je medzi poloplným a poloprázdnym pohárom. Rozdiel medzi vďačnosťou za toho, ktorý pracoval aspoň hodinu a sklamaním nad tým, ktorý pracoval iba jednu hodinu.

Rozdiel v tom, či sú tí ostatní mojou rodinou, alebo konkurentmi. Len si to predstav, celý deň ťažko pracuješ na roli svojich stárnucích rodičov. Podvečer príde na chvíľu aj tvoja manželka, vyhrne si rukávy a pomôže, koľko po tom ťažkom dni vládze. Bude ťa štvať, že jej starkí poďakovali rovnako vrúcne, ako tebe? Aj keby si mal z celodennej únavy a od slnka, čo ti od rána pražilo na hlavu, nejaký pocit nespravodlivosti, nedovolil by si mu, aby ti kibicoval do vzťahov.

Vždy keď je Boh viac milosrdný než férový, môžeme si otestovať, ako sme ho vlastne pochopili, či už kráčame jeho cestami. Alebo nakoľko nám skutočne záleží na tých druhých...

Niekedy je to riadna dilema. Napríklad teraz. O pár dní budeme mať birmovku. Medzi našimi birmovacami sú takí, ktorí, ak si pomôžem podobenstvom z dnešného evanjelia, príkladne pracovali od skorého rána. Podstúpili námahu a správali sa nanajvýš zodpovedne. A keby bola birmovka odmenou (nie je), mohli by sme povedať, že si odmenu zaslúžia. (Určite si zaslúžia pochvalu :-) Ale ako v podobenstve, tak aj medzi nimi sú takí, ktorí pracovali v porovnaní s ostatnými málo, niektorí z vlastnej viny, iní možno z objektívnych príčin. Ak by bola birmovka odmenou (a opakujem, že nie je), museli by sme skonštatovať, že si ju nezaslúžia. No Boh, ktorého cesty sú nad našimi cestami, chce dať ten veľký dar všetkým. Bez toho, aby tých druhých ukrátil. Budeme na neho zazerať len preto, že si dovolí byť dobrý?

Pochopia to správne? Dokážu sa tí, ktorí príkladne znášali všetku námahu, tešiť, že Boh tak ako im, nadelil aj tým, čo si "nezaslúžili"? Alebo budú žiť s pocitom nespravodlivosti, rozhodnutí nabudúce sa snažiť len minimálne? A naopak, dokážu ostatní prijať sviatosť ako dar, ktorý k nim prichádza nie preto, že boli dostatočne snaživí, ale napriek tomu, že takí neboli? Nie preto, že urobili dosť, ale napriek tomu, že urobili tak málo? Alebo ich to utvrdí vo falošnej predstave, že majú právo na akékoľvek koláče bez práce? Pre jedných i druhých to bude test zrelosti.

"Ako vysoko je nebo nad zemou, tak vysoko sú moje cesty nad vašimi cestami a moje myšlienky nad vašimi myšlienkami," hovorí Boh. A učí nás kráčať v oblakoch.