Čas rastu a dozrievania


CR-22 ST

Zástupy hľadali Ježiša, čítame v dnešnom evanjeliu. Prišli až k nemu a zdržiavali ho, aby od nich neodchádzal. On im však povedal: "Aj iným mestám musím zvestovať Božie kráľovstvo, lebo na to som poslaný." Ježiš musí ísť ďalej, je ako roľník, ktorý práve zasial dobré semeno na jedno Božie pole (prvé čítanie) a ide za ďalšou prácou. Vráti sa, až príde ten správny čas.

Rozumiem túžbe zástupov, aby Ježiš zostal s nimi. Občas si užívame jeho blízkosť, akoby sme ju aj cítili, je nám lepšie a veci vtedy idú obyčajne ľahšie. A potom to zase prejde a prídu tie obyčajné dni. Ani nie tak lepšie alebo horšie, len obyčajné, bez toho pocitu Ježišovej blízkosti. Vtedy potrebujeme sústrediť svoju pozornosť na to, čo do nás zasial a urobiť všetko preto, aby to mohlo vyrásť a dozrieť. Ako nám to pripomína, hoci v inom kontexte, dnes Pavol: "Vy ste Božia roľa a Božia stavba." 

Dnes zvlášť myslím na žiakov a pedagógov. Najmä tí menší hovoria, že sa tešia do školy. A učitelia väčšinou tiež. Tak to je vždy. Lenže o pár dní alebo týždňov sa vytratia pozitívne emócie a príde obyčajná každodennosť, tento školský rok navyše skomplikovaná koronou a všetkým čo robíme, aby sme chránili druhých i seba. V takých chvíľach, keď emócie nepomáhajú ale skôr to všetko kazia, sa treba o to viac sústrediť na rast a dozrievanie toho, čo bolo do človeka zasiate.

Prosme dnes za všetkých školákov a učiteľov, aby mali odvahu prinášať pre rast a dozrievanie každý deň obetu trpezlivého znášania každodennosti.