CR-23 NE A
Kde je Ježiš? V dnešnom evanjeliu hovorí, že všade tam, kde sa zídu aspoň dvaja - traja ľudia v jeho mene.
To "v jeho mene" je kľúčová podmienka. Konať v niekoho mene znamená konať ako jeho zástupca, zastávať také postoje ako on, rozhodovať sa tak, ako by sa on rozhodol, s takým motívom, zodpovednosťou, aj autoritou.
V dnešnom prvom čítaní Boh určuje svojho zástupcu: "Syn človeka, ustanovil som ťa za strážcu Izraelovho domu. Keď budeš počuť z mojich úst slovo, napomeň ich v mojom mene."
"Napomeň ich v mojom mene," hovorí. To znamená napomeň ich takým spôsobom, akým by som to urobil ja. Z takého motívu, z akého by som to spravil ja. V situácii, ktorú by som si vybral ja...
Ježiš hovorí že je tam, kde sa v jeho mene zhromaždíme, teda kde sme sa stretáme tak, ako by to robil on. Vtedy, kedy by to robil on. A z toho istého dôvodu, ako on. Tri veci: ako, kedy a prečo.
Stretáme sa ako Ježiš. Pri stretnutiach Ježiša s učeníkmi počas posledných dní pred nanebovstúpením vznikol akýsi archetyp našich zhromaždení v jeho mene. Ježiš sa vtedy stretal sa s učeníkmi pre slávení, vzal chlieb, vzdával vďaky, lámal ho a dával im. A povedal: "Toto robte na moju pamiatku." A my to, v tom, čo pokladáme za podstatné, robíme tak, ako on. Sme zhromaždení v jeho mene. Jeme chlieb, ktorý sa stal Telom Krista. A Ježiš je medzi nami.
Stretáme sa v ten istý deň. Po zmŕtvychvstaní si Ježiš vyberal na stretnutie s učeníkmi konkrétny deň: nedeľu. Možno tomu bolo tak aj predtým, ale po zmŕtvychvstaní je to zrejmé. Preto sa v Ježišovom mene stretáme práve v ten deň, ktorý si on vybral a ktorý posvätil. Stretáme sa v nedeľu. A Ježiš je medzi nami.
Stretáme sa, aby sme robili to, čo Ježiš. Ježišove veľkonočné stretnutia s učeníkmi, pri ktorých lámal chlieb a dával im ho ako svoje telo, mali jasné ciele: 1. boli vďakyvzávaním. 2. boli posilou. Aj my sa stretávame v nedeľu, aby sme ďakovali Bohu za všetko, čím nás počas týždňa obdaroval. A aby sme nabrali silu aj v ďalších dňoch žiť ako kresťania. A Ježiš je medzi nami.
Ako, kedy a prečo. Na tie tri veci je dobré dať si pozor každý deň, nie len v nedeľu.
Konaj tak, ako by konal Ježiš. Je jedno, či varíš obed, šóféruješ, učíš sa, alebo sa zabávaš... Polož si otázku, ako by to varil Ježiš. Spýtaj sa, čo by on robil v kolóne na Svrčinovci. Alebo či by sa popri učení každé tri minúty pozeral na mobil...
Pamätaj na kedy. Všetko má svoj čas. A Ježiš si dal záležať na tom, aby konal v správnom čase. Keď sa nevieš dočkať, keď sa ti nechce čakať, spýtaj sa, čo by urobil Ježiš. Alebo keď si tak strašne pomalý...
Preskúmaj svoje motívy. Občas sa spýtaj, preto robíš to, čo robíš. A možno zistíš, že na nedeľnú omšu chodíš viac kvôli zvyku, než oslave Boha. To neznamená prestať s nedeľnou omšou. Je to výzva zmeniť motív.
Ako, kedy a prečo. Na to jednoduchá pomôcka: Prežehnanie sa v mene Otca, i Syna i Ducha Svätého. Prežehnanie nepatrí len na začiatok modlitby. Patrí ku všetkému, čo robíš tak, akoby to robil Ježiš.
