Aj keď to tak necítiš

CR-26 NE A

Liturgia tak nejako predpokladá, že sme sa celý týždeň vyrovnávali s posolstvom evanjelia minulej nedele. A tak nás cez čítania pozýva pozrieť sa na všetko z Božej perspektívy. My sme síce väčšinou asi mali "dôležitejšie starosti, než nejaké evanjelium," ale niekomu to snáď predsa len vŕtalo v hlave a keď dnes prišiel omšu, našiel sa hneď v prvom čítaní: "Vravíte: ‚Nie je správne, ako koná Pán.‘ Počujte teda, vy z izraelského domu! Ja že nekonám správne? A nekonáte skôr vy nesprávne?"

"Nie je správne, ako koná Pán." Kto to hovorí? Pokojne by to mohli byť slová pracanta z minulo týždňového podobenstva o robotníkoch vo vinici. Toho, čo si odmakal dvanástku a dostal svoj ťažko zarobený denár. Za normálnych okolností by bol spokojný a hrdý na seba. Zarobil dosť a svoju plácu si zaslúžil. Ale v ten deň dostali denár aj tí, čo robili len hodinu. Myslel si asi, že je to spôsobené prudkým nárastom inflácie a že on má teda nárok na denárov 12. Nepochopil, že majiteľ firmy má len dobrý deň a chce dať aj tomu poslednému maximum.

Tie podobenstvá, minulo týždňové, aj dnešné, samozrejme nie sú o peniazoch, sú o odpustení a o druhej, tretej a tisícej šanci. Predstav si, že si to zase raz zbabral, po neviem koľký raz si, nervózny z roboty, zdvihol hlas na manželku, akurát v čase, keď si si mal radšej do jazyka zahryznúť. Veď ani ona to nemá ľahké. A náhodou vypočuješ, ako jej tvoja svokra dohovára: "To nerobíš dobre, že mu stále odpúšťaš, dávno si ho mala opustiť!" A tvoja žena povie: "Mama, ja to s ním nevzdám! Možno sa raz napraví."  

Vtedy vieš, že máš vzácnu manželku, ktorá robí to, čo radí Pavol v dnešnom druhom čítaní, hovorí: "Zmýšľajte tak, ako Kristus Ježiš." Ako myslí Ježiš? Ako človek z podobenstva:

"Istý človek mal dvoch synov. Prišiel k prvému a povedal mu: ‚Syn môj, choď dnes pracovať do vinice!‘ Ale on odpovedal: ‚Nechce sa mi.‘ No potom to oľutoval a šiel. Išiel k druhému a povedal mu to isté. Ten odpovedal: ‚Idem, pane!‘ Ale nešiel."

Pán v prvom čítaní dodáva: "Ak sa však bezbožný odvráti od svojej bezbožnosti, ktorú páchal, a koná podľa práva a spravodlivosti, zachráni si život. Keď teda uzná všetky svoje neprávosti, ktoré popáchal, a odvráti sa od nich, určite bude žiť, nezomrie."

Kráľ Dávid, ktorému sa pripisuje dnešný žalm, má v tom jasno. On by nepovedal, že Boh by nemal toľko odpúšťať. Dávid totiž vie, čo má on sám na svedomí. A tak radšej prosí: "Nespomínaj si na hriechy mojej mladosti a na moje priestupky, ale pamätaj na mňa vo svojom milosrdenstve, veď si, Pane, dobrotivý."

Čo s tým?

1. Zmýšľaj ako Kristus Ježiš. To neznamená, že tvoje pocity budú vždy ladiť s tvojimi postojmi. Proste niekedy budeš mať pocit, že ten alebo tamten si odpustenie nezaslúži. Alebo že si ho nezaslúžiš ty. Nuž nezaslúži a nezaslúžiš. Odpustenie je dar. Nezávislý na pocitoch a zásluhách. Rozmýšľaj a konaj ako Kristus.

2. Prijmi druhú, tretiu, aj tisícu šancu. S vďačnosťou a vedomím nezaslúženého daru. Ak si čestný človek, vieš, že nie si bez hriechu. Nezaslúžiš si, aby ti tvoj manžel, manželka, sused, ktokoľvek... odpustil. Buď ale vždy vďačný za to, keď to urobia. Je to dar. A ty rozhodne nie si bez chyby. Nikto nie je, všetci potrebujeme odpúšťanie.

3. Daruj odpustenie, druhú, tretiu, aj miliónprvú šancu. Nikdy nevieš, či už nabudúce nezareaguje ako prvý syn z podobenstva. Tvoja manželka, manžel, deti, rodičia, priatelia... Tí ľudia stoja za to, aj keby si mal čakať do poslednej chvíle ich alebo tvojho života.

Je totiž správne, ako koná Pán. Aj keď to tak niekedy necítiš. Konaj ako on.