CR-19 UT
"Syn človeka, počúvaj, čo ti hovorím; a nebuď spurný ako tento spurný dom; otvor ústa a zjedz všetko, čo ti dám," hovorí Boh v prvom čítaní Ezechielovi. Alebo skôr nám, tebe, mne. Hovorí to ako rodič chorému dieťaťu, ktoré sa vzpiera lieku. "Nebuď spurný...; otvor ústa a zjedz všetko, čo ti dám." V tom texte ide o prijatie Božieho slova. Nebuď spurný a prijmi všetko, čo Boh hovorí. Aj keď ti to nechutí.
Ako napríklad to dnešné evanjelium. Podobenstvo o stratenej ovci a o deväťdesiatichdeviatich sa počúva dobre, ak sa štylizuješ do pozície tej stratenej. Ale čo ak sa ocitneš na druhej strane a zase si raz máš komplikovať život kvôli tomu jednému nezodpovednému a nepoučiteľnému ľajdákovi, možno aj na úkor tých deväťdesiatichdeviatich poriadnych? Alebo kvôli dvom, trom, siedmim..., ktorí to aj tak nikdy nepochopia, budú si myslieť, že majú navrch a pri najbližšej príležitosti sa zachovajú rovnako nezodpovedne. V takých chvíľach sa prijíma a žije Božie slovo ťažko.
A vtedy to príde: Toto hovorí Pán: "Syn človeka, počúvaj, čo ti hovorím; a nebuď spurný ako tento spurný dom; otvor ústa a zjedz všetko, čo ti dám." Bez viery sa to nedá.
