O pevnosti a jej dobývaní

CR-18 ST

Nežný Boh z prvého čítania, ktorý hovorí "láskou odvekou ťa milujem, preto som si ťa milosrdne pritiahol..." akoby bol v protiklade k odmietavému postoju Ježiša z dnešného evanjelia. Prirovnať jej trpiacu dcéru ku šteňatám..., to je proste silná káva.
Iste, jedná sa o úplne iný kultúrny kontext, v ktorom to zrejme nebolo nič urážlivé a pohoršlivé. Ale to nie je dôležité, my nepotrebujeme hľadať pre Ježiša ospravedlnenie. My mu veríme aj keď nerozumieme. A ona mu verila tiež.
Možno ju odmietaním provokoval k prehĺbeniu svojich postojov. Hovorí sa tomu milosť nevypočutej modlitby. Pretože niekedy dostaneme najviac tým, že nedostaneme to, čo chceme. Alebo tým, že to nedostaneme hneď. 
Koniec koncov na začiatku mnohých hlbokých vzťahov je dobíjanie pevnosti srdca, vytrvalé odmietanie jedného a vytrvalá snaha druhého. Boh to robí tiež. Keď to nejde inak, pritiahne si človeka, tým, že sa mu stane nedobytnou pevnosťou. Lebo skutočne si ceníme tých, ktorých sme si museli vybojovať. A až sa to podarí, pošepne mu: "Láskou odvekou ťa milujem, preto som si ťa milosrdne pritiahol..."