Archa zmluvy

Nanebovzatie Panny Márie

Slávime sviatok Nanebovzatia Panny Márie, ktorým si pripomíname, že po skončení pozemskej púte bola Mária vzatá s telom i dušou do nebeskej slávy. V dnešnej liturgii sa v tejto súvislosti opakovane spomína symbol, ktorý je dobre si všimnúť, pretože by nám ľahko unikla súvislosť. Viac krát sa dnes hovorí o arche zmluvy. A nie len to, napríklad v Loretánskych litániách je Mária rovno nazvaná archou. Čo to má spoločné s dnešným sviatkom? A čo to má spoločné s nami?

Mária a archa zmluvy. Archa zmluvy bola drevená schránka, Boh ju prikázal vyrobiť Mojžišovi podľa presne určených rozmerov a tvarov. Izraelitu ju niesli so sebou počas putovania do zasnúbenej zeme. Archa bola pre nich znakom Božej prítomnosti. Vnútri boli uložené kamenné tabule s Desatorom a neskôr aj miska s mannou, ktorou Boh živil ľud na púšti a Áronova palica, skrze ktorú sa diali mocné znamenia počas exodu. Keď sa Izraeliti usadili v Palestíne, vybudovali kráľovstvo a postavili chrám, slávnostne preniesli archu do Svätyne svätých, najposvätnejšieho miesta všetkých Židov. Tam sa nachádzala až do zničenia Jeruzalema v roku 597 pred Kr., potom sa stratila. V druhom chráme sa už nenachádzala. Podľa židovských legiend je archa dodnes v jaskyni pod ruinami jeruzalemského chrámu.

Pre nás kresťanov je Mária archou novej zmluvy. Pri počatí sa stala akoby schránkou, ktorá obsiahla božstvo, v ktorej prebýval Boh. V prvej arche Židia uchovávali dekalóg, Mária vo svojom vnútri uchovávala Božie slovo a premýšľala o ňom. Starú archu preniesli do Jeruzalemského chrámu. Nová archa, Mária, bola vzatá do neba.

Archa a my. Symbol archy môžeme ešte rozšíriť. Totiž vždy keď prijímame Eucharistiu, alebo keď prijímame Božie slovo a premýšľame o ňom, stávame sa schránkou, archou, v ktorej je uchovávané niečo posvätné. Preto máme v úcte a vážnosti nie len dušu, ale aj telo každého človeka.