Akoby oheň blčal v mojom srdci, uzavretý v mojich kostiach...


CR-22 NE A

Tí, ktorí milujú, a trochu aj tí, čo už niekedy boli zamilovaní, to poznajú. Ten stav, keď túžiš byť s jedným, veľmi konkrétnym človekom, privinúť sa k nemu, byť s ním pri všetkom, od toho najvýnimočnejšieho po najobyčajnejšie a naopak. Keď sa potrebujete vidieť, alebo počuť aspoň na krátku chvíľku. Keď máš chuť hovoriť o tom druhom len to najlepšie, pretože to skutočne dobré na ňom vidíš a poznáš lepšie, než ostatní...
A teraz si, v tomto zornom uhle, znovu prečítaj slová dnešného žalmu:

Bože, ty si môj Boh, už od úsvitu sa viniem k tebe. Za tebou prahne moja duša, za tebou túži moje telo; ako vyschnutá, pustá zem bez vody, tak ťa túžim uzrieť vo svätyni a vidieť tvoju moc a slávu. Veď tvoja milosť je lepšia než život; moje pery budú ťa oslavovať. Celý život ťa chcem velebiť a v tvojom mene dvíhať svoje ruky k modlitbe. Sťa na bohatej hostine sa nasýti moja duša a moje ústa ťa budú chváliť jasavými perami. Lebo ty si mi pomáhal a pod ochranou tvojich krídel budem plesať. Moja duša sa vinie k tebe, ujímaš sa ma svojou pravicou.

Autorom dnešného žalmu je kráľ Dávid. Dávid miluje Boha. Nie dosť, nie dokonale, nie príkladne. Zrádza, je neverný, má krvavé ruky... No potom ľutuje, prosí o odpustenie a prijíma ho. Znova a znova. A preto môže napísať, čo napísal: "Za tebou prahne moja duša, za tebou túži moje telo..." Dávid nemiluje Boha tak, ako zamilovaný kráľ. Miluje ho ako milujúci muž, zlyhávajúci a začínajúci stále odznova. 
Podľa toho poznáš, že Boha miluješ, ak si ochotný stále začínať odznova, vstať zo svojich zlyhaní s túžbou a odhodlaním byť lepší. Kvôli nemu.

Niekedy sa zaľúbiš do niekoho, kto nie je pre teba, napríklad preto, že patrí k niekomu inému, alebo preto, že ty patríš do iného vzťahu. Vtedy človek potrebuje vydržať, kým to prejde. Pre niekoho je to ako spaľujúca horúčka. V tomto duchu si znova všimni Jeremiášove slová z dnešného prvého čítania:

Zvádzal si ma, Pane, a ja som sa dal zviesť... Povedal som si: "Nebudem naňho myslieť, ani už nebudem hovoriť v jeho mene." Ale tu mi bolo, akoby oheň blčal v mojom srdci, uzavretý v mojich kostiach.

To je ďalší znak lásky k Bohu: ak miluješ, udržiavaš v sebe oheň. Nejde o nejakú emóciu, príjemné pocity. To niekto má a iný nie, alebo len nejaký čas. Myslím oheň rozhodnutia. To je jeden z darov, ktorý dostávame pri krste a birmovaní. Dokonca je to pri krste naznačené aj fyzicky, svetlom krstnej sviece a slovami: "Prijmi svetlo Kristovo." Kedysi keď bolo treba každý plamienok pracne vykresať z dvoch kamienkov, ľudia vedeli, čo to znamená strážiť oheň.
Stráž oheň svojej viery. Pred hriechom, ktorý je ako prievan, čo tresne dverami a je po plamienku. Pred ľahostajnosťou, ktorá znamená nedostatok kyslíka pre tvoj oheň. Pred nepozornosťou, ktorá ťa rozptýli, takže sledujúc milión iných vecí stratíš to, čo je podstatné.

A potom toto je oheň, ktorý treba odovzdávať ďalej. Nie len symbolicky, ale reálne. Dávaj ďalej to, čo si prijal od Krista, zdieľaj svoju vieru. Ako Jeremiáš, ktorý si napokon povedal: "A poddal som sa, nevládal som mu odolať." 

Napokon je tu ešte jeden rozmer. Aj ten poznajú všetci, ktorí skutočne milujú: Láska (aj) bolí. Peter to má problém prijať a dohovára Ježišovi, ktorý im úplne realisticky hovorí, čo musí prísť, "Nech ti je milostivý Boh, Pane! To sa ti nesmie stať!" Aj podľa toho vieš, že miluješ, že si kresťanom, ak si ochotný znášať všetky ťažkosti, ktoré prídu. Ježiš to hovorí dorovna: "Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho."

Iste, všeličo pritom stratíš. Ale nájdeš oveľa lepšie. Nechaj sa znova zapáliť, prijmi svetlo Kristovo.