Už žijem, lebo vo mne žije Kristus

Sv. Brigita

"Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus," hovorí Pavol v dnešnom prvom čítaní. A, poviem vám, neznie to ani lákavo, ani kresťansky, takže musíme trochu porozmýšľať, ako to apoštol myslel. Predsa len, mal v úmysle nás povzbudiť, nie odradiť. A že Pavol je kresťan, o tom niet pochýb.
Prečo to neznie lákavo? Nuž preto, že je pre nás prirodzené, že chceme žiť. A to nie len doslovne, ale aj v prenesenom význame. Prichádzajú mi na myseľ slová, ktorými jeden muž zdôvodňoval, prečo opustil manželku a deti a založil si s inou ženou novú rodinu. Povedal mi: "Až teraz konečne žijem!" Cítim, čo tým chcel povedať, aj súcitím s jeho manželstvom, i keď nezdieľam jeho riešenie. Každopádne ten muž sa vyjadril v tom zmysle, že celé roky akoby nežil. A on žiť túži. Každý človek túži žiť slobodne svoj život. Je to predsa ľudské. A ľudské je dobré.
Prečo to neznie kresťansky? Lebo Boh si tak veľmi váži všetko ľudské, že sa stal človekom. Chce, aby sme žili, aby sme žili večne. No nie ako bezduché telá, "posadnuté" Kristom, ľudia, ktorí nemajú žiadnu slobodu, ktorí definitívne potlačia svoje ja. To by bolo strašné.
Našťastie Pavol nič také netvrdí. To ja, ktoré v ňom už nežije, je tá časť jeho ľudského ja, ktorá bola znetvorená (prvotným) hriechom, ktorá "zomrela" pri krste a ktorú (v birmovaní) nahradil Kristov Duch. V tomto zmysle môže (a občas aj má) každý z nás vyhlásiť: "Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus." 
Preži aj dnešný deň s vedomím, že v tebe žije Kristus. Svätá Brigita ti môže byť inšpiráciou. Prečítaj si onej :-)