CR-15 PI
Kráľ Ezechiáš ochorel. Prišiel k nemu prorok Izaiáš a povedal mu: "Toto hovorí Pán: Usporiadaj si dom, lebo zomrieš." Ale kráľ to nedokázal, v tomto bol slabý. Každý je slabý v niečom. Nedokázal si usporiadať ešte veci, pripraviť sa na smrť a prijať ju spôsobom, ktorým by bol príkladom pre svoj ľud.
Obrátil sa tvárou k stene a modlil sa: "Ach, Pane, spomeň si, prosím, že som ti slúžil verne, celým srdcom a vždy som robil, čo sa ti páči." Z jeho modlitby vidíme, že ešte nie je na smrť pripravený. Málokto je. Ešte ju nedokáže prijať ako bránu do nového života. Zatiaľ ju vidí len ako neodvratný koniec. Vidí to, čo stratí, nevidí to, čo získa.
Boh pošle za ním Izaiáša znova, tentoraz so slovami: "Počul som tvoju modlitbu a videl som tvoje slzy; pridám ti teda k životu pätnásť rokov. A vyslobodím teba i toto mesto z rúk asýrskeho kráľa a budem toto mesto chrániť."
Ezechiáš nedostal plus pätnásť rokov, pretože si ich zaslúžil. Ani preto, že by ho čakalo nejaké vznešené poslanie. Dostal ich, lebo Bohu tak veľmi záleží na tom, aby pochopil. Aby prijal, že ak v polovici svojho života musí odísť k bránam podsvetia, ak je ukrátený o zvyšok svojich rokov, ako to hovorí v modlitbe, ktorú sám zložil, tak je to tak dobre. Lebo Boh berie len preto, aby mohol dať. A dáva neporovnateľne viac, než berie.
