Cyril a Metod
Zaujala ma naliehavosť, s akou sa apoštol Pavol v dnešnom druhom čítaní obracia na Efezanov. A vlastne aj na nás. Hovorí: "Prosím vás ja, väzeň v Pánovi, aby ste žili dôstojne podľa povolania, ktorého sa vám dostalo, so všetkou pokorou, miernosťou a zhovievavosťou. Znášajte sa navzájom v láske a usilujte sa zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja."
Pavol udrel klinec po hlavičke. Je zvlášť poburujúce, ak niekto nežije s dôstojnosťou, primeranou svojmu povolaniu. Keď niekto šoféruje pod vplyvom alkoholu, je to zlé. No ak šoféruje pripitý farár, policajt, alebo nebodaj tehotná mama, prirodzene nás to poburuje viac, pretože nežijú dôstojne podľa svojho povolania. Ak zistíme, že nejaký motko, čo si nevie ani šnúrky na topánkach zaviazať, podvádzal v škole, je to skôr na smiech. Ale ak sa to dozvieme napríklad o predsedovi parlamentu, je to nedôstojné a hanba pre celú krajinu. Lebo život toho človeka sa v tejto veci nezhoduje s dôstojnosťou povolania, ktoré vykonáva.
Pavol ale ide ešte ďalej a ukazuje nám, čo pod tou dôstojnosťou rozumie, čo je podstatné. Nie nejaký vonkajší imidž, poklony, pózy a neviem čo, ale pokora, miernosť, zhovievavosť a znášanlivosť. "So všetkou pokorou, miernosťou a zhovievavosťou. Znášajte sa navzájom."
Ale, aby som bol spravodlivý, musím pripomenúť, že Pavol nehovorí o tých druhých, ale o nás. Nehovorí o politikoch. Hovorí o vznešenom povolaní byť kresťanom.
"Prosím vás" kresťania, "aby ste žili dôstojne podľa povolania, ktorého sa vám dostalo, so všetkou pokorou, miernosťou a zhovievavosťou. Znášajte sa navzájom v láske a usilujte sa zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja."
Každý z nás dnes stojí pred otázkou: Je môj spôsob života primeraný dôstojnosti môjho životného povolania?
Je to, ako sa žijem, ako sa správam celý týždeň, čomu sa venujem a čo odkladám na neskôr..., dôstojné môjho povolania kresťanského otca, kresťanskej matky, manžela, dcéry, kresťana drevorubača, kresťanky skladníčky, kresťana operátora výroby v KIA...?
Dnes si v našej krajine pripomíname mužov, ktorí žili dôstojne svoje povolanie kresťanov. Poslúchli Ježišovu výzvu z dnešného evanjelia "Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal."
S pokorou, miernosťou, zhovievavosťou a znášanlivosťou žili dôstojne svoje misionárske povolanie. Naši predkovia neboli zďaleka jediní, komu ohlasovali Krista. Konštantín predtým pôsobil v Bagdadskom kalifáte, potom boli (asi spolu) na misiách u Chazarov (ríša, ktorá sa rozprestierala medzi Čiernym a Kaspickým morom). No najviac vieme o ich pôsobení na Veľkej Morave.
Žili dôstojne aj vzhľadom na vzdelanie, ktorého sa im dostalo. Napríklad Konštantín hovoril plynule viac než piatimi jazykmi, nejaký čas prednášal na vysokej škole, mal skúsenosti s prácou diplomata... A všetko to vhodne využili pri misii medzi našimi predkami. "So všetkou pokorou, miernosťou a zhovievavosťou..."
"Prosím vás ja, väzeň v Pánovi, aby ste žili dôstojne podľa povolania, ktorého sa vám dostalo, so všetkou pokorou, miernosťou a zhovievavosťou. Znášajte sa navzájom v láske a usilujte sa zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja." Tú prosbu nám treba zobrať osobne. Ži dôstojne svojmu povolaniu...
