Chodník spravodlivého

CR-15 ŠT

"Chodník spravodlivého je priamy; ty vyrovnávaš cestu spravodlivého," hovorí Izaiáš v dnešnom prvom čítaní. Zaujala ma tá myšlienka, predsa len kto by nemal rád priame chodníky.
Pred pár dňami som po takom išiel. Žiadne popadané stromy, ktoré treba preliezať, žiadne balvany, ktoré by bolo treba obchádzať, žiadne rokliny, ktoré by bolo treba najprv zliezť a potom sa zase pracne štverať nahor. Paráda, len stále rovno dopredu, stále ďalej a vyššie. Malo to "len" dva háčiky:
  1. Rovno neznamená vždy pohodlne. Znamená to prudko stúpať, klesať, zase stúpať a zase klesať..., s očami stále upretými na cieľ.
  2. K priamemu chodníku vedú kľukaté cestičky. Kým vylezieš na ten hrebeň, musíš prekonať veľa prekážok, niektoré treba obísť, iné preliezť a ďalšie podliezť.
Tak nejako je to aj v tom duchovnom napredovaní. "Chodník spravodlivého je priamy" a Pán vyrovnáva "cestu spravodlivého." No cesta k tomu, aby sme sa stali spravodlivými, je kľukatá. Vlastne sa človek takým stáva prekonávaním prekážok. A keď na ceste prekážok zosilnie, je pripravený na novú etapu, priamu, strmú. Stále ďalej a vyššie. Zrovnávajúc krok s Kristom, ktorý hovorí: "Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním."