Vinica

CR 11 PO

Tak začína dnešné prvé čítanie. O slaboškom tyranovi Achabovi budeme ešte počuť. No mňa zaujal postoj Jezraelčana Nabota. Čo urobil? Odmietol predať kráľovi svoju vinicu.

Čo by získal, keby Achaba neodmietol? Zrejme by ďalej žil spokojným životom. A okrem toho:
  • mohol za ňu dostať vinicu lepšiu,
  • mohol za ňu dostať viac, než je jej trhová cena,
  • mohol si šplhnúť u kráľa, alebo byť pred ním aspoň v bezpečí.
Čo by bol Nabot kšeftovaním s Achabom stratil?
  • Česť. Pripojil by sa k dlhému radu tých, ktorí pre osobné výhody alebo zo strachu kolaborujú s Achabom.
  • Dedičstvo. Prišiel by o niečo, čo patrilo jeho rodine celé desaťročia. O vinicu, ktorú pestovali a kultivovali jeho predkovia. O vinič, ktorý sadil jeho dedo, plot, ktorý staval jeho pradedo a pracne opravoval jeho otec. Prišiel by o veci, ktoré majú malú tržnú cenu. No pritom predstavujú nevyčísliteľnú hodnotu. Myslím, že toto je vec, ktorú by sme sa mali od Nabota naučiť.
  • Krása. A ešte v jednej veci nám dáva Nabot lekciu. Vrcholom kráľovej arogancie je že chce z vinice urobiť zeleninovú záhradu. Že šmahom ruky zničí prácu jeho predkov kvôli mrkve, ktorú môže pestovať hocikde.
Nabot si cení to, čo je čestné, krásne a má hlboké korene. Chráni to pred povrchnosťou a gýčom. Hoci aj za cenu obety života. Je to človek, ktorý by nikdy nedovolil premeniť cintorín na parkovisko, alebo kus krásnej prírody na pochybný biznis. Inšpiratívne, nie?