Božie telo
"Kto je moje telo a pije moju krv," hovorí Ježiš v dnešnom evanjeliu, "má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň." Byť kresťanom je skvelé. Okrem iného to totiž znamená dostávať strašne veľa za strašne málo. Napríklad večný život.
Až je to niekedy zvláštne. Dokážeme a niekedy skutočne musíme bojovať na život a na smrť, zubami, nechtami sa držať, aby sme si čo najdlhšie udržali náš život tu a teraz, niekedy doslova v akejkoľvek podobe. A to je správne. Život, ktorý žijeme tu, v tomto svete, má veľkú cenu, treba ho chrániť a bojovať oň. A pre večný život stačí robiť tak málo. Ale pravidelne, samozrejme. Fantastické, nie?
"Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň." Diabol urobí čokoľvek, aby tento fantastický Boží dar prekazil. Znechutí nám liturgiu alebo ľudí, s ktorými ju máme sláviť. Presviedča nás o našej hriešnosti a nehodnosti. Však samozrejme, že sme hriešni a nehodní. Lebo Eucharistia je niečo, čoho hodní nikdy nebudeme. Treba ju len prijať. Aj s odpustením. Je pripravený zneužiť aj našu zbožnosť, ako to už spravil toľkokrát v dejinách.
"Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň," hovorí Ježiš. Prečo je to vlastne tak? Čo také sa deje, keď jem Kristovo telo? "Kto je moje telo, stáva sa mojím telom," mohol by Ježiš odpovedať. Prijímaním Tela Krista sa stávaš stále viac Cirkvou - Kristovým telom, ktoré má hlavu v nebi a aj zvyšok tela je na dobrej ceste.
Mysli na to vždy, keď budeš počuť: "Vezmite a jedzte z neho všetci." Nedovoľ, aby boli tie slová vyslovené naprázdno. Vždy vezmi a jedz!