Narodenie Jána Krstiteľa
Udalosti okolo narodenia Jána Krstiteľa sa načas stali hlavným predmetom rozhovorov po celých júdskych horách. Viete si to asi predstaviť: "Zuza, už si to počula?" "A čo?" "No stará Alžbeta porodila." "Vážne? A čo má?" A potom ešte "Ako sa volá, koľko váži, aký bol pôrod..." No proste téma na dlhé zimné večery.
Ale čoskoro sa zrejme idylka skončila. Keď sa starcom narodí vytúžené dieťatko, vyzerá to romanticky, ale je to určite ťažká romantika. Nakoniec je dosť možné, že Ján čoskoro osirel. Aj to môže byť jeden z dôvodov, prečo "žil na púšti až do dňa, keď vystúpil pred Izrael," ako to čítame v poslednej vete dnešného evanjelia.
Najviac ma však z toho príbehu narodenia oslovuje Lukášovo konštatovanie: "A vskutku Pánova ruka bola s ním." Jánov život nebol ani jednoduchý, ani ľahký, ani bezproblémový. A záver jeho života už tým dupľom nie. No napriek všetkému "Pánova ruka bola s ním." Aj keď žil v púšti, odkázaný na kobylky a rúcho z kože ťavy. Aj keď bol populárny a ľudia si ho mýlili s mesiášom. Aj keď skončil vo väzení. Aj keď ho nechal Herodes v mene svojej chlípnosti sťať, "Pánova ruka bola s ním."
Veríme, že Pán je aj s nami. A zvlášť v ťažkých chvíľach, keď je všetko úplne inak, než by sme chceli a čakali, potrebujeme na to pamätať.