CR-11 ST
Na niektorých manželských pároch to vidno. Majú také drobné znamenia, rituály alebo pozornosti, ktoré iní ľahko prehliadnu, alebo im nemôžu rozumieť, pretože sú maximálne privátne. Nimi si vyznávajú lásku. Ticho, nenápadne, desať alebo tisíc krát za deň... Drobné vyznania, ktoré zachytí len ten druhý, "lebo on vidí aj v skrytosti." Alebo ona.
Ježiš nás pozýva, aby sme z dobrých skutkov, ktoré robíme, spravili práve takéto drobné vyznania, drobné znamenia lásky k Bohu. V dôvere, že "on vidí aj v skrytosti," a to, že si ich iní nevšimnú, nemusí byť hneď tragédia.
Túžba po ocenení, po vďake, chvále..., je prirodzená, normálna. Nejde o to, aby sme ju potlačili. Tým by sme v sebe zabili jednu z tých vecí, ktoré do nás vložil Boh. A čo on do nás vložil, pokladá za dôležité.
Myslím že ide o to, aby sme sa naučili žiť pre dobro aj vtedy, keď je zrejmé, že žiadna odmena v podobe pochvaly či vďačnosti nepríde. Aby sme robili dobre aj tým, od ktorých si za to vyslúžime nepriateľstvo a kritiku, pretože to nikdy nepochopia. Proste aby sme vedeli robiť dobro kvôli dobru samotnému.
Veď napokon Boh je Dobro.
