Verím, že uvidím...

VN-07 NE A

"Verím, že uvidím dobrodenia Pánove v krajine žijúcich," spievame dnes so žalmistom. Ktoré dobrodenia? Zdá sa, že na našu krajinu sa valí katastrofa za katastrofou. Však nám stále nedovolili chodiť do fitka a možno dokonca nebudeme môcť ísť ani na dovolenku do Chorvátska.

"Verím, že uvidím dobrodenia Pánove v krajine žijúcich." Ale vážne. Kam sa podeli dobrodenia? Prečo ich nevidíme? Dôvodov môže byť viac. Tak napríklad:

  • Nečakáme nič dobré. Je to ako v tej kráľovskej záhrade. Keď do nej vošli vznešení hostia, videli tam krásne stromy, vzácne kvety, vtáky. Keď tam vbehla sviňa, čo ušla z chlieva, nepozerala naľavo ani napravo, ale s neomylnou presnosťou si to namierila rovno ku kompostu. Treba presunúť dôraz na slovo verím.
  • Nestihneme si ich všimnúť. Keď sa náhlime od jednej povinnosti k druhej, od jedného zážitku alebo človeka k druhého zážitku či človeku... Nestihneme sa radovať zo splnenia povinností, vychutnať si to, čo by mohlo byť skvelým zážitkom, ani potešiť sa stretnutím s inými. Potrebujeme spomaliť a všímať si, dať dôraz na slovo vidieť.
  • V krajine žijúcich. Ježiš vyslovuje v dnešnom evanjeliu zaujímavú myšlienku: Otče, "ja som ťa oslávil na zemi: dokončil som dielo, ktoré si mi dal vykonať." Keď sa nám podarí dokončiť niečo dôležité, usporiadame oslavu. Dokončenie domu, štúdia, životnej etapy... To všetko si žiada bodku, aspoň malú slávnosť. Túto úlohu napokon plní aj nedeľa s rozmerom oslavy dokončenia ďalšieho týždňa. Určite sme pokojnejší, keď dokážeme svoju prácu ukončiť, uzavrieť, odložiť... Len mŕtve stroje robia bez zastávky, a aj keď sa zastavia, nikdy neslávia. Stroj len zarába, buduje. Človek vie aj sláviť z vďaky za to, že zarobil alebo niečo dobré vybudoval. Miesto krajiny bezduchých strojov nám treba klásť dôraz na krajinu žijúcich.
"Verím, že uvidím dobrodenia Pánove v krajine žijúcich." Aj v tej, ktorá sa volá Slovensko.