Princípy bremena

VN-05 PI

Dnes ráno ma oslovila vetička z prvého čítania: "Duch Svätý a my sme usúdili, že nebudeme na vás klásť nijaké iné bremeno okrem toho nevyhnutného." Je to odpoveď apoštolov na otázku, ktorá vznikla v komunite kresťanov v Antiochii: sú kresťania povinní dodržiavať zásady Judaizmu? Apoštoli odpovedajú, že nie a ich odpoveď znamená definitívne oddelenie sa od náboženstva židov, našich starších bratov a sestier vo viere.

Ale odpoveď apoštolov je dôležitá aj kvôli princípom, ktoré sú v nej naznačené:
  1. Duch Svätý a my. Aj keď zostáva Duch Svätý neviditeľným Duchom, v Cirkvi má prvé slovo. Hoci občas potrebujeme veľkú vieru, aby sme tomu uverili ;-), je to tak. On si nájde svoju cestu vždy, dokonca aj v prípade, že sme nehodní a dávame viac priestoru vlastným malichernostiam, než Jemu.
  2. Nijaké iné bremeno okrem toho nevyhnutného. Niektoré bremená sú nevyhnutné. A všetky sú svojím spôsobom ťažké. Rozhodnúť, ktoré sú nevyhnutné a ktoré nie, to je bremenom tých, čo nesú zodpovednosť. 
  3. Bez bremien sa to nedá. Svet, v ktorom nesú bremená len tí druhí, ti môže sľúbiť akurát tak bezcharakterná časť politického spektra, ktorá má tú drzosť kupovať si tvoj hlas za tvoje peniaze. Navyše tak, že jej za to ešte aj zatlieskaš.  
  4. My sme usúdili, že nebudeme na vás klásť... To je dobré pripomenúť: Cirkev má povinnosť niesť bremená, ktoré sú Kristovým jarmom. A teda aj položiť ich na plecia svojich synov a dcér, ktorí sú Cirkvou. Dokonca aj vtedy, keď jej deti nerozumejú. Ako mama, ktorá vie, čo jej deti potrebujú.
Spomenuté princípy môžu byť odpoveďou aj na niektoré vyplakávania, statusy a petície, ktoré sa tu v posledných týždňoch v súvislosti s koronakrízou objavujú ako huby po daždi. Potrebujeme s vierou prijať, že Duch Svätý má prvé i posledné slovo, že bez námahy a bremien to nepôjde a že sú tí, ktorí nesú bremeno rozhodovania tí, čo nesú bremeno ich rozhodnutí.