 |
| www.pixabay.com/ 458372/ |
VN-05 ST
V Antiochijskej farnosti vznikol problém, s ktorým si nevedia dať rady. Ide o to, či pohania, ktorí sa stali kresťanmi, potrebujú alebo nepotrebujú zachovávať pravidlá a rituály židovského náboženstva. Bola to dôležitá otázka, lebo vtedy ešte neboli judaizmus a kresťanstvo celkom oddelené. Židia, ktorí sa stali kresťanmi, ďalej dodržiavali Zákon, chodili do synagógy, modlili sa s ostatnými. Ale už nečakali Mesiáša, pretože Mesiáš už prišiel. Ale čo s tými, ktorí vyrastali v pohanskej viere?
Nejde o to, čo by v Antiochii chceli. V tom je vec jasná, Antiochia je pohanské mesto a židokresťania sú antiochijskej komunite kresťanov zanedbateľnou menšinou. Naviac Pavol a Barnabáš, sami židovského pôvodu, sú na strane pohanokresťanov. Mohli by ich teda hravo prehlasovať.
Ale im nejde o to, aby si presadili svoju pravdu. Ide im o to, aby pravdu zistili.
Riešenie nie je u nich doma. Riešenie je pri koreňoch. Preto pošľú delegáciu do Jeruzalema k apoštolom. Tak sa prakticky deje to, čo hovorí Ježiš v dnešnom evanjeliu. Apoštoli sú úzko spojení s ním, pravým viničom. Antiochijská kresťanská komunita je výhonkom toho viniča. A tým, že sa pýtajú apoštolov, pripravení prijať a podriadiť sa ich autorite, znovu obnovujú a posilňujú jednotu s Kristom.
Najviac ma ale oslovuje práve ich motív: nesnažia sa presadiť svoju pravdu, ale objaviť Pravdu.
