Sv. Jozef, robotník
"Požehnaj, Pane, námahu našich rúk," tak znie refrén dnešného žalmu. Nejakému múdremu človeku sa podarilo v tejto kratučkej vetičke skĺbiť dve hlboké pravdy, ktoré je dobré si pamätať.
1. Bez námahy to nepôjde. Všetko, čo skutočne za niečo stojí, niečo stojí. Musíme prijať, že každodenná námaha patrí k nášmu životu.
Na chvíľu sa to samozrejme dá aj inak, bez námahy, v duchu hesla "Nakúp teraz a plať potom". Problém je v tom, ak potom nebudeš mať čím zaplatiť. A navyše potom ti možno dôjde, že to, čo si si kúpil teraz, za to vôbec nestálo. Lenže to už dávno uplynie lehota na vrátenie bez vysvetľovania. Ako teraz. Relatívne dlho sme si žili "bezohľadne a mysleli sme si, že navždy zostaneme zdraví v chorom svete." Ale ukazuje sa, že to bol život na dlh a teraz nás dobiehajú odignorované splátky. "Nezastavili sme sa pred tvojimi výzvami, nepohli nami vojny a planetárne nespravodlivosti, nepočuli sme volanie chudobných a našej ťažko chorej planéty," ako hovorí pápež František.
2. Bez požehnania to nepôjde. Ono ale nie je námaha ako námaha. Veď ešte aj mafiáni svojím spôsobom ťažko pracujú a aj zlodeji sa namáhajú, aby dosiahli úspech vo svojom obore. Aspoň oni by to určite nazvali prácou, my zločinom.
Božie požehnanie je to, čo robí našu prácu účinnou, čo jej dáva hodnotu, ktorú by inak nemala.
Pripomína mi to scénu z filmu, čo som kedysi niekde videl. Protagonistom bol svetoznámy kuchár, o ktorého sa reštaurácie bili a ktorý varil nejakú nenapodobiteľnú špecialitu. Zdalo sa, že v tej kuchyni vlastne nič nerobí. Mal tam veľký tím ľudí a všetci kmitali ako hodinky. A on len na nich pokrikoval, občas niečo pochválil alebo ochutnal. No v istom momente prípravy všetkých poslal z kuchyne preč, otvoril trezor, vybral odtiaľ nejakú špeciálnu ingredienciu a pridal ju do jedla. S ňou bolo to jedlo dokonalé, bez nej úplne nanič.
Môžeme to skúšať bez Boha. A nejaký čas to môže vyzerať dobre. Ale nebude to to pravé, pretože chýba nevyhnutná ingrediencia.
Na druhej strane ani Božia omáčka nepremení na chutné jedlo ani prázdny tanier (život bez námahy), ani niečo, čo je vo svojej podstate nejedlé a nechutné (námaha, ktorá nevedie k dobru).
"Požehnaj, Pane, námahu našich rúk." Amen. A teraz šup do nejakej roboty, keď už je ten bývalý Sviatok práce, ktorý sa medzičasom celkom rozume stal Sviatkom pracujúcich ;-)
