VN-04 UT
Emigranti, nasledovníci Ježiša Krista, ktorí utiekli zo svojej vlasti pred prenasledovaním, ktoré začalo po umučení Štefana, si v Sýrii získali dobré meno. "V Antiochii učeníkov prvý raz nazvali kresťanmi." Tento veršík z dnešného prvého čítania sa mi páči hneď z dvoch dôvodov:
Nazvali ich... To meno si nedali sami. To meno im vymysleli tí, ktorí toho veľa o Ježišovi nevedeli. Iba ak to, že ho spomínajú tí emigranti. Meno kresťan je tak odpoveďou na otázku, čo si o nich mysleli domáci.
Kresťania... Meno kresťan je z gréckeho Χριστος (Christos, pomazaný). No v kresťanskom staroveku používali aj obľúbenú slovnú hračku, Ježiša volali aj Χρεστος (Chrestos, dobrý). A my vlastne dnes nevieme, či Antichiochijčania chceli povedať, že tí emigranti sú Kristovci (kresťan od Kristus), alebo že sú to dobrí ľudia (kresťan od chrestos).
Kresťania... Meno kresťan je z gréckeho Χριστος (Christos, pomazaný). No v kresťanskom staroveku používali aj obľúbenú slovnú hračku, Ježiša volali aj Χρεστος (Chrestos, dobrý). A my vlastne dnes nevieme, či Antichiochijčania chceli povedať, že tí emigranti sú Kristovci (kresťan od Kristus), alebo že sú to dobrí ľudia (kresťan od chrestos).
Ale vlastne je to jedno. Buď je pravda oboje, alebo ani jedno. Tím nechcem povedať, že nekresťania nemôžu byť dobrí. Iba že kresťania nemôžu nebyť dobrí.
My sme svoje meno (krstné, aj meno kresťan) dostali dopredu, takpovediac pri narodení a bez zásluh. Zaslúž si dnes, že sa voláš kresťan.
