Presne tak, ale úplne inak

Pôst-05 ŠT

Keď sa povie zmluva, prídu mi na myseľ tie drobné písmenká, ktoré čítam len s veľkým sebazaprením, lebo mám na jednej strane nutkavú chuť preskočiť ich ako niečo zbytočné, a zároveň ma prenasleduje neodbytný pocit, že to je tá najdôležitejšia časť. Pred pár dňami som tak prišiel o jednu SIM kartu. Lebo však kto by si pamätal, že kredit musí minúť dovtedy a dovtedy a pomer uskutočnených hovorov musí byť AB:CD... Asi som to vtedy ani nečítal. Moja chyba.* Ja som si nepamätal... Ale nemenovaný operátor áno. 😊

Ráno som si pozeral čítania na dnešný deň. A odvtedy si pospevujem refrén dnešného žalmu: "Pán večne pamätá na svoju zmluvu."  Najprv sa mi to spojilo s tou SIMka historkou a napadlo mi: "Ach jaj, ďalšie drobné písmenká. A sám Veľký Operátor, ktorý pamätá na všetky podmienky zmluvy. Večne."
Ale potom som sa upokojil. Došlo mi, že je to síce presne tak, ale úplne inak:** Boh skutočne večne pamätá na svoju zmluvu. Skutočne je zameraný na to, ako byť naším Bohom, ako to sľúbil Abrahámovi; ako nás milovať.
V zmluvách býva paragraf o právach a povinnostiach zmluvných strán. Pán večne pamätá na naše práva 😊. Nie je to skvelé?

A čo my s tým? Máme na výber, či sa sústredíme na svoje povinnosti voči Bohu, na to minimum, čo musíme, alebo budeme večne pamätať na to, čo mu patrí, na to, čo mu chceme dať, lebo on je náš a my jeho. "Pán večne pamätá na svoju zmluvu." A ty?


________________________
* Ale nebolo to číslo, na ktoré mi bežne voláte a toto nie je spôsob ako dať vedieť, že už mám nové.
** Pre zopár veci znalých: nie, nie je to o Úžasnej zemeploche a Faustovi Erikovi:-) I keď nezapieram, že som ho len pred pár dňami dočítal. Zase.

Publikácie a pomôcky