Pozri na ruky

dňa
twitter.com/ /853191993094262784

VN-02 NE A

Nadšení učeníci sa pokúšajú presvedčiť Tomáša: "Videli sme Pána!" Neúspešne. Tomáš nevie uveriť. Kladie si podmienku, Zmŕtvychvstalý musí spĺňať jeho kritériá a mať presne tie atribúty, ktoré Tomáš očakáva: "Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím." 

Neuverí čomu? "Ak neuvidím..., neuverím." Komu a čomu má vlastne Tomáš problém uveriť? To si môžeme len domýšľať.
  • Možno neverí učeníkom. Považuje ich reči za nemiestny žart, alebo za výplod ich ustrašených myslí. Možno je presvedčený, že sa nedá veriť ich zmyslom.
  • Možno neverí Ježišovi. Že je to ten Ježiš, ktorého poznal. Alebo neverí, že to bol Ježiš, kto zomrel na kríži. Alebo si myslí, že ten, čo sa zjavil učeníkom, je démon...
  • A možno Tomáš len preventívne spochybňuje samého seba. Chce sa dotknúť rán, aby si bol istý, že ho oči neklamú, že nevidí len preto, že si to úporne želá. Ako ten, kto zablúdil v púšti. Kým sa nenapije zo studne, oázu považuje len za fatamorgánu.
Rozmýšľal som, prečo má Zmŕtvychvstalý tie diery po kopiji a klincoch, ale škrabance od tŕňovej koruny, rany po bičoch a vykĺbené ramená, všetky ostatné dôsledky ukrižovania evanjelisti nespomínajú. Nechal si len diery po kopiji a po klincoch. A aj to asi len na rukách. Možno to bolo len kvôli Tomášovi, aby si získal jeho dôveru.

A tiež som premýšľal, čo asi Tomáš na tých ranách videl. Ježiš mu povedal: "Pozri moje ruky!" Aké posolstvo, vyryté klincom a kladivom, si z tých dlaní prečítal. Čo tam bolo "napísané"?
Predstav si seba na jeho mieste, presne v tom momente, keď Ježiš hovorí: "Pozri moje ruky!" V duchu si tie ruky prezri. Čo tam čítaš? Tipujem, že by tam mohlo stáť: "Mám ťa rád." Alebo "Ver mi". Alebo "Prijmi Ducha Svätého." 

Niekde som čítal, ako to covidové šialenstvo rozbíja vzťahy, ako čínski manželia hneď po karanténe podávajú žiadosti o rozvod, ako nejaká japonská spoločnosť ponúka voľné apartmány pre tých, ktorí to už doma nemôžu vydržať... No áno, po týždňoch života v strachu, obavách a vzájomnom zraňovaní sa je to celkom pochopiteľné. Aj keď dúfam, že väčšina si ten život viac spolu skôr užíva. Ale ranám sa vyhnúť nedá. A každý z nás má dve možnosti:
  • Môžem strácať čas sebaľútosťou, pozerajúc na rany, ktoré som utŕžil. Vždy sa nejaké nájdu. A keby aj neboli skutočné, stále si vieme nejaké vymyslieť a zveličiť.
  • Alebo sa môžem zahľadieť na rany, ktoré utŕžil ten druhý. Môžeš si v duchu prezrieť rany na rukách svojej manželky, manžela, syna... a čítať v nich. 
Čítaj v ranách. Čítaj tam: "Mám ťa rád." Alebo "Ver mi". Alebo "Odpusť." Niekde to tam je. 

Publikácie a pomôcky