O zmene, ktorú vidno v tvári

Veľkonočná vigília

Pri mojom uvažovaní nad tajomstvom Kristovho zmŕtvychvstania ma sprevádzalo evanjelium, ktoré sme práve počuli. Pomohli mi dve starobylé ikony, ktoré udalosť zachytávajú.

"Keď sa pominula sobota, na úsvite prvého dňa v týždni prišla Mária Magdaléna a iná Mária pozrieť hrob." V tej inej Márii spoznáva ikonopisec Máriu, Ježišovu matku. Vieme to podľa hviezdičiek na jej čele a ramenách, ktoré symbolizujú Máriino panenstvo.
V tvárach tých žien sa zračí smútok a bolesť. Prežitá a, u jednej z nich, stále prežívaná. Mária je smutná a utrápená. Ale v očiach má iskričku a na perách sa jej pohráva opatrný úsmev. Mária, Ježišova matka, vie. Vie, že to celé malo a má zmysel. Vie to už od zvestovania. Preto ten opatrný úsmev. Magdaléna (žena v zelenom) to nevie. Očiam tej ženy, ktorá tak veľmi miluje, chýba svetlo. Je tam len bolesť, strach, trpkosť, smútok...

"Vtom nastalo veľké zemetrasenie, lebo z neba zostúpil Pánov anjel, pristúpil, odvalil kameň a sadol si naň. Jeho zjav bol ako blesk a jeho odev biely ako sneh." Nedá sa na neho pozerať. Tak, ako sa nedá pozerať na zasneženú lúku, ktorú zaliali lúče slnka. Nie, anjel nie je ten, komu tu treba venovať pozornosť. Treba sa nám sústrediť na to, čo robí a čo hovorí.

Čo robí? Spôsobí poriadny rachot a zemetrasenie. Roztrhne zem a odvalí kameň (na ikone má podobu vrchnáka kamenného sarkofágu). Nie preto, aby mohol Ježiš vyjsť z hrobu. Preto, aby sme videli, že hrob je prázdny. Že tam zostali len plachty, do ktorých bol zabalený ako múmia a šatka, ktorú mal na hlave. Nie je tam. A pritom tie plachty nikto nerozbalil a nerozmotal.
Čo hovorí?
  1. "Vy sa nebojte!" Sú takí, čo majú dôvod na strach, v príbehu sú to napríklad vojaci, ktorí strážili hrob. Tí sa fakt báli. A veľkňazov stál ich strach peknú kôpku peňazí. Ale vy, ktorí hľadáte Krista, sa nebojte. To je aj slovo do dnešných dní: "Vy sa nebojte!" Môže sa vám stať všeličo ťažké. Ale aj keby, nebojte sa.
  2. "Viem, že hľadáte Ježiša, ktorý bol ukrižovaný. Niet ho tu." Prepáčte dámy, ale Kristus naozaj nie je mŕtvy. Tu ho nehľadajte, "lebo vstal, ako povedal. Poďte, pozrite si miesto, kde ležal." Pre nás: nehľadajte mŕtveho Ježiša, hľadajte živého Krista.
  3. "Ale kde je?" mohla by sa spýtať Magdaléna. Anjel na ňu možno žmurkol a určite povedal: "Rýchlo choďte povedať jeho učeníkom: ‚Vstal z mŕtvych a ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte.‘" Živý Kristus je tam, kde sú jeho učeníci.
  4. "Rýchlo vyšli z hrobu a so strachom i s veľkou radosťou bežali to oznámiť jeho učeníkom. A hľa, Ježiš im išiel v ústrety a oslovil ich."  Živý Kristus nie je len tam, kde sú jeho učeníci. Niekedy sa zjavuje aj tam, kde sú ľudia, ktorí ho prijali a ktorí sú pripravení svedčiť o ňom ďalším.
A čo my s tým?
1. Neboj sa. Patríš Kristovi, nech sa stane čokoľvek. On má prvé slovo a má aj slovo posledné, spomeň si na začiatok liturgie, on je alfa a omega. Nech sa stane čokoľvek. Spomeň si na prvé čítanie: "Boh povedal: ‚Buď svetlo!‘ A bolo svetlo. Boh videl, že svetlo je dobré, a oddelil svetlo od tmy."  Boh by čokoľvek, čo sa ti stalo alebo stane nedovolil, ak by nemal plán, ako to priviesť ku konečnému dobru, za ktoré budeš napokon vďačný. Ver mu.
2. Hľadaj Krista medzi učeníkmi. Ten, ktorý je prvý a posledný, Pán sveta i času, je prítomný vo svojej Cirkvi. A to aj vtedy, keď na chvíľu nemôžeme byť spolu. Obnov svoju jednotu s ostatnými kresťanmi. Obnov dnes svoje krstné sľuby. 
3. Nenechaj si to pre seba. Teraz síce nie je čas na osobné stretnutia, ale s tým, že Kristus vstal z mŕtvych a že sa netreba báť, sa môžeš podeliť aj cez telefón alebo internet. Alebo hoci aj tým, že v tvojom okne zažiari svieca, alebo sa pred dverami objaví lampáš so svetlom, ktoré pripomína Krista, svetlo sveta.

Tvár Márie Magdalény stretnutie s Ježišom úplne premenilo. Aspoň tak to znázornil iný umelec. Každé stretnutie s Ježišom určite premení aj teba.