Koho bude počuť?



Veľkonočný pondelok

Veľkonočný príbeh pokračuje. Nedalo mi to a tú časť, ktorú vyrozpráva dnešné evanjelium, som rozdelil na dva bloky:
I. Ženy rýchlo vyšli z hrobu a so strachom i s veľkou radosťou bežali to oznámiť jeho učeníkom. A hľa, Ježiš im išiel v ústrety a oslovil ich: „Pozdravujem vás!“ Ony pristúpili, objali mu nohy a klaňali sa mu. Tu im Ježiš povedal: „Nebojte sa! Choďte, oznámte mojim bratom, aby šli do Galiley; tam ma uvidia.“ 
II. Keď odišli, prišli do mesta niektorí zo stráže a oznámili veľkňazom všetko, čo sa stalo. Tí sa zišli so staršími, poradili sa a dali vojakom veľa peňazí so slovami: „Tak vravte: ‚V noci prišli jeho učeníci a kým sme my spali, oni ho ukradli.‘ A keby sa to dopočul vladár, my ho uchlácholíme a postaráme sa, aby sa vám nič nestalo.“ Oni vzali peniaze a urobili tak, ako ich poučili. A toto sa hovorí medzi Židmi až do dnešného dňa.
Vlastne sú tam dve skupiny. A majú veľa spoločného:
  1. Skupina. V prvom prípade je to skupina žien, v druhom skupina vojakov. Tieto skupiny stoja akoby oproti sebe, každá na inej strane hranice.
  2. Strach. Aj ženy, aj vojaci sa boja. A treba povedať, že strach vojakov je oprávnený. Zlyhali a čaká ich trest. Iba ak...
  3. Hovorte. Aj ženy, aj vojaci sú pobádaní k tomu, aby hovorili. Ženy o tom, čo videli. Vojaci o tom, či so vymysleli mocní. Ženy sú motivované stretnutím, vojaci strachom a peniazmi.
Koho bude počuť viac? Tých, ktorí videli, počuli, stretli... a svedčia o pravde? Alebo tých, ktorí sú platení za to, že hovoria presný opak?

Dúfam, že viac bude počuť teba.