Veľký piatok
Pilát si nakoniec neodpustil trochu irónie a využil poslednú príležitosť vytočiť veľkňazov. Dal spraviť tabuľku s nápisom, ktorý mal vysvetľovať Ježišovu vinu. Stálo tam: "Ježiš Nazaretský, židovský kráľ." A aby to všetci pochopili, text bol napísaný rovno vo všetkých troch úradných jazykoch, "po hebrejsky, latinsky a grécky." Z latinskej verzie "Iesus Nazarenus Rex Iudaeorum" máme tú skratku na našich krížoch I.N.R.I.
Naše slovo Žid je skomoleninou slova Júda, čítaného s talianskou či francúzkou výslovnosťou. Júda je meno jedného zo synov Jakuba - Izraela, praotca židovského národa. Z Júdových potomkov vzišiel jeden z dvanástich kmeňov Izraela. A región, ktorý obývali, sa volal Júdsko, Judea.
Keď Júdu jeho mama Lia počala, povedala "Teraz velebím Pána!" Presne to znamená meno Júda, ten, ktorý velebí Pána.
A tak vlastne Pilát akoby napísal: Ježiš Nazaretský, kráľ tých, ktorí velebia Pána. A to sme my.
Asi všetci sme v týchto dňoch plní množstva pocitov, ktoré potrebujeme spracovať. Ocitli sme sa v situácii, ktorá je pre väčšinu z nás nová. Dnes je to presne mesiac, odkedy sú u nás zrušené všetky verejné bohoslužby. Niektorí prežívajú obavy, lebo stratili prácu. A ďalší majú strach, lebo do tej práce musia každý deň chodiť. Cítime sa divne, lebo musíme priveľa času tráviť s týmito a žiaden s tamtými. Aby sme ich neohrozili.
A ono to z nás vylieza. Všelijakými cestičkami. Raz som uzavretejší než inokedy, potom mi všetko lezie na nervy, hundrem alebo sa poľutujem. A zahanbuje ma to. Veď viem, že sa mi vlastne, v porovnaní so státisícmi iných ľudí, nič tak strašné nedeje. Ale je to ako keď pozeráš na trpiaceho na kríži a máš v topánke kamienok. Vieš, že to nič nie je. Ale tvoja súkromná boľačka je aj tak akoby stredom vesmíru.
Čo s tým? Dve veci: Sústreď svoj pohľad na kríž a buď Júda, buď ten, čo velebí Boha aj s kameňov topánke, trebárs aj tak trochu cez zuby, premáhajúc vlastnú neistotu. Tie dve veci sú súčasťou dnešnej liturgie.
Zodvihnem dnes kríž a poviem: "Hľa, drevo kríža, na ktorom zomrel Spasiteľ sveta." To je to prvé. Odvráť na chvíľu pohľad od vlastných bolestí a sústreď sa na to, čo sa týka celého sveta. Veď tvoja bolesť je súčasťou bolesti sveta, je kvapkou, z miliárd akých je to celé more. Drevo, na ktorom zomrel Spasiteľ sveta.
A potom to druhé, odpoveď ľudu: "Poďte, pokloňme sa!" Velebme Pána. Ježiša Nazaretského, kráľa tých, ktorí velebia Pána.
