Zelený štvrtok
Dnes ma zvlášť zaujala úvodná veta z evanjelia omše na pamiatku Pánovej večere. Ježiš, "pretože miloval svojich, čo boli na svete, miloval ich do krajnosti." V českom preklade som si prečítal, že im lásku až do krajnosti prejavil. A termín, ktorý používa nemecký text (erweisen), sa dá preložiť aj slovom preukázať, či dokázať.
Ježiš má rád učeníkov. No pod tým mať rád alebo milovať sa tu nerozumie len nejaká sympatia. Evanjelista hovorí, že v tej láske ide Ježiš na hranicu, že ich miloval do krajnosti. Nemci prekladajú "zur Vollendung", teda do konca, do dokonalosti, do zavŕšenia.
Tá krajnosť, ktorá jeho lásku vymedzuje, nie je hranicou, ktorú by si on sám určil. Nie je to línia, o ktorej by prehlásil: "A dosť, ďalej ani krok!" Je to okraj, najďalej ako sa len objektívne dá. Ak chcete, tak okraj priepasti.
Na konci sa Ježiš spytuje: "Chápete, čo som vám urobil?... Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám."
Nekresli hranice. Miluj do krajnosti.
