Chodil, vyskakoval a chválil Boha


 Streda vo Veľkonočnej oktáve



Iste, miesto pri dverách kostola je dosť strategické. Asi každý by sa cítil previnilo, keby mal vojsť do chrámu a nič nedať biednemu.

Bieda muža z dnešného prvého čítania je väčšia, než si uvedomujeme. On je chromý od narodenia. A to znamená, že od narodenia je vylúčený spomedzi tých, majú právo prísť do chrámu. Nesmie vojsť. Nesmú ho tam priniesť. Nie preto, že je žobrák, ani preto, že by bol zlý. Aj žobráci aj hriešnici vojsť môžu. On podľa zákona nesmie, pretože je handicapovaný.

Možno to, že v ten deň vojsť konečne mohol, bol najväčší dar, ktorý dostal skrze Petra "v mene Ježiša Krista Nazaretského." Preto sa tak teší a poskakuje od radosti. Konečne prežíva, že aj on patrí k Božiemu ľudu.

Aj my sme teraz vylúčení. Načas. A len čiastočne. Snáď nám to pomôže k podobnej radosti a k prehĺbeniu vedomia spolupatričnosti s farnosťou a Cirkvou.