VN-02 PI
Nakŕmiť päťtisíc chlapov a k tomu ženy a deti, to nie je žiadna sranda. Ale Ježiš sa na to dal: "Vzal chleby, vzdával vďaky a rozdával sediacim; podobne aj z rýb, koľko chceli." Tak to zaznamenal očitý svedok, apoštol Ján, v dnešnej evanjeliovej perikope.
Pokúsil som sa predstaviť si, ako by to asi vyzeralo dnes. Peter priniesol chleby k prvej skupine. "A bezlepkový nemáš?" "To máme jesť suchý chleba?" Jakub by mohol obísť horšie. Čo keby narazil na tlupu výrastkov, ktorí sa práve rozhodli aplikovať princíp "Kto do teba kameňom, ty doňho chlebom." Hoci aj bez toho kameňa. Z ďalšej skupinky by sa možno ozvalo: "Chleba? Neblázni, vieš, koľko je v tom sacharidov?" No proste keby sa to takto udialo dnes, nikomu by ani nenapadlo "zmocniť sa ho a urobiť ho kráľom."*
To je celý Ježiš. "Vzal chleby, vzdával vďaky a rozdával sediacim; podobne aj z rýb, koľko chceli." Dá ti, koľko chceš, ale len z toho, čo on chce. Výhodou je, že on vie lepšie, čo je pre nás dobré. Chceš veľa z toho, čo ti chce dať?
_____________________
* Trochu mi to pripomína niektoré reakcie na aktuálne obmedzenia alebo na pomoc zo strany štátu. Naši predkovia by iba neveriacky krútili hlavami nad tým, čo to ich prapravnuci splodili a vychovali. Ale tak mi treba, nemal som dnes pozerať správy.
