Život na stavenisku

Pôst-04 PO

Dnešné prvé čítanie stojí za prečítanie. Pretože tam hovorí Boh a preto, že hovorí niečo, čo by ťa mohlo potešiť a povzbudiť. Najmä ak sa teraz boríš s niečím náročným. 
Toto hovorí Pán: "Hľa, ja tvorím nové nebo a novú zem, na predošlé sa nebude spomínať, ani na myseľ neprídu; tešiť sa budú a večne jasať nad tými, ktoré ja stvorím. Lebo ja urobím z Jeruzalema mesto plesania a z jeho obyvateľov ľud radosti. A budem plesať nad Jeruzalemom, tešiť sa budem zo svojho ľudu; už tam nebude počuť plač ani bolestné volanie. Nebude tam dieťa, čo žije len niekoľko dní, ani starec, ktorý nedoplní svoj vek, lebo najmladší zomrie ako storočný, a kto sa nedožije sto rokov, bude prekliaty. Budú stavať domy a bývať v nich, budú sadiť vinice a jesť ich ovocie."
Stačí, ak si namiesto Jeruzalema doplníš meno svojej dediny alebo mesta a máš to. A pre lepšie pochopenie si tam môžeš niekde vložiť aj ten vírus. Napríklad: Nebude tam človeka, čo by ochorel na COVID-19... 

Je to silná vízia a verím, že je to všetko do bodky presné. Od prvej vety: "Hľa, ja tvorím nové nebo a novú zem..." Momentálne dosť veľa vecí nie je tak, ako sme zvyknutí. Prídeš v nedeľu do obchodu, a zatvorené (toto osobne za tragédiu nepovažujem :-). Tak to skúsiš v kostole, ale tam nie je ani nohy. Teda je tam Kristus a to je dôležité, ale inak je tam pochmúrne prázdno.
Myslím, že to spolu súvisí. Boh tvorí nové. Za pochodu. A my žijeme na stavenisku, kde zrazu nič nie je ako bývalo, je z toho veľa nepokoja, nervozity a neistoty a keď to celé raz skončí, veľa vecí bude inak. Dúfam, že stojí za to všetko vydržať, lebo nakoniec "na predošlé sa nebude spomínať, ani na myseľ neprídu."

Skús prijať túto situáciu ako život na stavenisku. V dôvere, že Boh tvorí niečo nové.