Pôst-05 NE A
Keby I. "Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel," to sú prvé slová, ktoré povie Marta Ježišovi. Žiadne ahoj, aká bola cesta... Len "keby". Možno je v tom aj trochu výčitka, možno viera. Ale hlavne je v tom koncentrovaná bolesť.
Keď sa Marta vyžalovala, keď sa jej uľavilo, vošla do domu a poslala za Ježišom svoju sestru Máriu. Mária pribehla k nemu, kľakla si mu k nohám a povedala: "Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel." No čo, sú to sestry, prežívajú rovnakú bolesť...
Je tam aj kopa iných ľudí. Prišli Martu a Máriu podržať v ich žiali. Páči sa mi, akí sú vnímaví a citliví. Keď Mária vybehla z domu, povedali si, že sa ide vyplakať a išli za ňou. Možno len preto, aby na ňu dozreli. Alebo aby cítili, že niekto je nablízku. Keď vidia, že prišiel Ježiš, tiež im napadne nejaké to "keby". Niektorí si hovorili: "A nemohol ten, čo otvoril oči slepému, urobiť, aby tento nezomrel?!" Možno keby sa viac posnažil...
Aby sme uverili. My, na rozdiel od Marty, Márie a ostatných trúchliaci, poznáme aj pozadie celého príbehu. Ježiš prežíva rozpor. Vie, že Lazár zomiera a chcel by tam byť. Všetci to chápu, nikto mu nevyčíta, že sa hneď nevybral do Betánie, veď ho chcú zabiť...
Ale toto nie je vec, ktorá ho zadržala, nebojí sa o seba. Nejde, lebo mu záleží na učeníkoch, na Marte, Márii, i na tom trúchliacom zástupe Židov. V jednej chvíli to učeníkom naservíruje kompletne: Chlapi, "Lazár zomrel. A kvôli vám sa radujem, že som tam nebol, aby ste uverili. Poďme k nemu! (...) Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn."
To, čo prežívajú, je dôležité. Vďaka tomu učeníci, Marta, Mária, trúchliaci... uveria, že Ježiš je "vzkriesenie a život".
Keby II. A zase sme pri "keby". Keby Lazár neochorel a nezomrel, život by išiel ďalej v starých koľajach. Všetci by boli spokojní. Teda presnejšie nateraz by sa netrápili kvôli chorobe ani strate blízkeho. Ježiš by bol pre niektorých z nich len ten milý múdry rodinný priateľ, ktorý ich má rád, s ktorým je im dobre, ale v ktorého ešte neuverili tak, že každé "keby" je už zbytočné.
Keby si tam bol. Možno to už zažívaš. A ak aj nie, časom to príde. Budeš cítiť, že by si mal byť tam a tam. Pri tom bezradnom človeku, pri tom blízkom, ktorý je chorý, pri kamarátke, ktorá sa práve vydáva, pri bratovi, ktorému sa narodil syn, na pohrebe suseda..., proste niekde, kde nebudeš môcť byť, pretože si v karanténe, pretože nechceš niekoho ohroziť. Možno ti dokonca v telefóne zaznie aj nejaké to "keby". Čo vtedy? Pamätaj, na čo je to dobré: "Aby ste uverili," ty, aj on.
Veríš tomu? Život nás takto stavia pred tú otázku, ktorú Ježiš položil Marte: "Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky. Veríš tomu?" Veríš?
PS: Keby III. Nedá mi nedoplniť ešte jedno keby, ktoré som dnes ráno videl na internete:-) Akoby asi vyzeralo vzkriesenie Lazára, keby k nemu malo dôjsť dnes?
Zdroj: facebook.com
