Šifrovací kľúč

Pôst-03 UT

V liturgii všetko so všetkým tak nejako súvisí, hoci niekedy je to viditeľnejšie a inokedy menej. V nedeľu (IV. pôstna nedeľa) sme čítali o udravení slepého. A omšové texty, modlitby, čítania tohto týždňa sú s tým príbehom nejakým spôsobom zviazané. Uzdravenie slepého je uhol pohľadu, pod ktorým sa pozrieme na dnešné evanjelium. Alebo inak, je to náš šifrovací kľúč. Tak to poďme rozšifrovať.

Kľúč
O čo išlo v nedeľu? O kontrast. Na jednej strane je človek slepý od narodenia, ktorého Ježiš uzdraví a ktorému to vzápätí trkne, pochopí a uverí, že Ježiš nie len tak nejaký liečiteľ, divotvorca ani prorok. Je mu jasné, že to nie je ani šarlatán a ani bohorúhač. Ten človek uveril a videl v Ježišovi Boha. Vieme to podľa toho, že mu vzdáva úctu, aká prináleží len Bohu. "On povedal: Verím, Pane.“ A klaňal sa mu. To by len tak žiaden Žid neurobil.
A na druhej strane sú tí múdri a zbožní, ktorí síce majú fyzický zrak v poriadku, ale nevidia, kto Ježiš skutočne je. Niečo im v tom bráni, predsudky, strach, ľahostajnosť, povýšenectvo... Niečo také v tom bude. Začuli to farizeji, čo boli pri ňom, a povedali mu: „Sme azda aj my slepí?!“ Ježiš im odpovedal: „Keby ste boli slepí, nemali by ste hriech. Vy však hovoríte: ‚Vidíme.‘ A tak váš hriech ostáva.“ 
Takže hľadáme slepých a vidiacich...

Text na dešifrovanie
Scéna: Jeruzalem, brána, ktorou vháňajú do mesta ovce, určené na obetu v chráme, rybník, z ktorého asi tie ovce napájajú. Viete si predstaviť tú hygienu ;-). Stĺporadie pri rybníku, to znamená trocha tieňa v horúčave a miesto, kde sa dá chvíľu oddýchnuť. 

Osoby a obsadenie:
Pútnici. Kopa ľudí z celej krajiny, všetci unavení z cesty, mnohí putujú z cudziny, prišli do Jeruzalema sláviť sviatky.
Chorí. Ľudia, ktorí už nemajú žiadnu šancu. Už čakajú len na zázrak. Väčšinou si ich nikto nevšíma. Koncentrované nešťastie.
Ten chorý. Nevieme kto to bol, ani aká bola jeho choroba. Ale vieme, za celé tie roky sa nenašiel človek, čo by ho spustil do rybníka, keď sa zvíri voda. A kým sa ta sám dostanem, iní ho predbehnú. Ľudia chodia okolo, ale nikto ho nevidí.
Ježiš. Ježiš, ktorý vidí. Keď ho tam videl Ježiš ležať a zvedel, že je už dlho chorý...
Židia. Domáci, pútnici, proste všetci dohromady. Kým ten chudák ležal pri rybníku, nikto ho nevidel. A teraz, keď je zdravý... V ten deň bola sobota, preto Židia hovorili uzdravenému: „Je sobota, nesmieš nosiť lôžko!“ Nie, stále nevidia toho človeka, vidia len jeho vinu, jeho hriech, veď znesväcuje sviatočný deň. Zostávajú slepí. Dokonca aj vtedy, keď im vysvetlí, že sa stal zázrak, zostávajú zaslepení a nepoznajú Ježiša. Pýtajú sa: „A kto je ten človek?“  

Otázky
Keď sa na to pozrieme takto, vynorí sa pár otázok. Napríklad: Ako si na tom so zrakom? Všimol by si toho chudáka? Ako si všímaš Ježiša?

Dobrá správa
A je tiež je v tom skvelá správa. Predstav si seba na mieste toho chudáka, na ktorého všetci kašľú. Kristus len tak neprejde okolo. Vidí ťa, vie o tebe a záleží mu na tebe. Možno máš pocit, že nemáš človeka, ktorý by... A možno to tak naozaj je. Ale, nezávisle od pocitov, máš Krista, ktorý tu bude vždy. A to nie je málo.