Pôst-03 UT
Ráno som si čítal podobenstvo o kráľovi a dvoch sluhoch, ktoré je určené pre dnešnú liturgiu. Zaujalo ma. Takže najprv kto v ňom vystupuje a potom čo to má spoločné s nami.
V hlavných úlohách:
Prvý sluha. Čo o ňom vieme? Kráľovský sluha, má nesporne dôležité postavenie, jeho dlh voči kráľovi je astronomický. Nevieme, či hýril, hazardoval, alebo "len" neplatil dane. Ale pravdepodobne to bude kombinácia všetkého. Zdá sa, že svoj dlh nerieši. Nie je aktívny, neprišiel za Pánom sám, musela ho predviesť polícia. Proste žiadna účinná ľútosť aspoň na poslednú chvíľu. Keď naňho dopadne tvrdá ruka zákona, až vtedy padne na kolená a prosí o splátkový kalendár. Nedostal ho. Kráľ mu kompletne odpustil jeho dlh. Dokonca nepožadoval ani vyhlásenie osobného bankrotu, zabavenie vily na riviére, ba nezhabal mu ani zlaté hodinky v hodnote menšieho auta.
Druhý sluha. Tak ten toľko šťastia nemal. Dlhoval svojmu kolegovi zhruba toľko, čo si jeden zarobí vo vinici za 3 mesiace. Ale pre tohto sluhu to nie je tak veľa, predsa len je kráľovský sluha a nerobí za minimálnu mzdu. Svojmu kolegovi sa nevyhýba, dokonca ani nemešká so splátkou, keď mu tie peniaze minulý týždeň dával, len mávol rukou a povedal: "Vrátiš, keď budeš mať." Teraz je zúrivý. A keďže má konexie medzi sudcami, niekto už zariadil, že proces s tým chudákom bol vybavený expresne rýchlo.
V hlavných úlohách:
Prvý sluha. Čo o ňom vieme? Kráľovský sluha, má nesporne dôležité postavenie, jeho dlh voči kráľovi je astronomický. Nevieme, či hýril, hazardoval, alebo "len" neplatil dane. Ale pravdepodobne to bude kombinácia všetkého. Zdá sa, že svoj dlh nerieši. Nie je aktívny, neprišiel za Pánom sám, musela ho predviesť polícia. Proste žiadna účinná ľútosť aspoň na poslednú chvíľu. Keď naňho dopadne tvrdá ruka zákona, až vtedy padne na kolená a prosí o splátkový kalendár. Nedostal ho. Kráľ mu kompletne odpustil jeho dlh. Dokonca nepožadoval ani vyhlásenie osobného bankrotu, zabavenie vily na riviére, ba nezhabal mu ani zlaté hodinky v hodnote menšieho auta.
Druhý sluha. Tak ten toľko šťastia nemal. Dlhoval svojmu kolegovi zhruba toľko, čo si jeden zarobí vo vinici za 3 mesiace. Ale pre tohto sluhu to nie je tak veľa, predsa len je kráľovský sluha a nerobí za minimálnu mzdu. Svojmu kolegovi sa nevyhýba, dokonca ani nemešká so splátkou, keď mu tie peniaze minulý týždeň dával, len mávol rukou a povedal: "Vrátiš, keď budeš mať." Teraz je zúrivý. A keďže má konexie medzi sudcami, niekto už zariadil, že proces s tým chudákom bol vybavený expresne rýchlo.
Kráľ. Nechal som si ho na koniec. Ale v skutočnosti je to podobenstvo o ňom. Tento kráľ je skvelý v tom, že dá druhú, tretiu, aj sedemdesiatu siedmu šancu. Pravda pri takom vysokom čísle šancí človek môže prestať raz dva počítať a mohol by upadnúť do pokušenia odkladania vlastnej zodpovednosti. To sa asi stalo aj tomu prvému sluhovi. Nenačítal, že si práve vybral sedemdesiatu šiestu milosť.
Prečo sedemdesiatsedem? Asi nie preto, že toľko trvá, kým kráľovi dôjde trpezlivosť. Kráľ sa do poslednej chvíle snaží naučiť prvého sluhu milosrdenstvu. A pre tento cieľ je ochotný zrieknuť sa aj právoplatných pohľadávok voči nemu.
Zdá sa, že podobnú lekciu dostali aj iní z kráľovho okolia. Keď sa ten prvý sluha zachová k druhého nemilosrdne, nezdá sa im to v poriadku a neboja sa prísť za kráľom. Proste je to kráľ, ktorý chce, aby sa jeho ľudia naučili milosrdenstvu.
Svedčí o tom aj záver príbehu. Ak sa sluha nenaučil milosrdenstvu tou ľahšou cestou, nezostáva mu iné, len sa učiť cestou štandardnou: skončil v nápravnovýchovnom zariadení. Asi to tak nepochopil, ale možno to bola sedemdesiata siedma šanca.
Čo to má spoločné s nami? Posledné dni sa dosť učím. Nemyslím vedomosti. Proste keď nechodíš do roboty "len" preto, že musíš zabezpečiť svoju rodinu (a aj keď som napísal "len", nemyslím tým, že by to bolo málo), ale berieš to ako poslanie... a zrazu sa to nedá, tak rozmýšľaš, ako to robiť inak, čo môžeš, čo sa dá... Dotekajú mi veci, ktoré som si predtým veľmi nestíhal všímať. A keď si teraz telefonujem či píšem s druhými, zdá sa mi, že nie som sám. Proste mnohí máme teraz čas, aby sme sa učili tou štandardnou nápravnovýchovnou cestou, ku ktorej izolácia neodmysliteľne patrí.
PS: Nie, nemyslím si, že to čo prežívame, je trest. Ale príležitosť to určite je. Uč sa.
